kosa1 ž.
1. csl hospodárske náradie na kosenie obilia, krmovín vcelku i jeho hlavná kovová súčasť: Chlapi išli zafčasu kosiť, kosima, ňie mašinou (Bzenica NB); Pri koseňí sa veľa ráz ostrí kosa (Lišov KRU); Kod najväčšia horúčos prejšla, pobrali kose a kosili do samej havrane (Čelovce MK); Kosa má krk, chrbet a prut (Stráže n. Myj. SEN); Slapší žnedz necháva za kosu kohútóv (Brestovany TRN); A čo sa nán stalo, ked zme pet-šez rází prešli kosú po lúke (Dol. Súča TRČ); Spadla mi kosa s kośiska (Smižany SNV); U nas fše kośiľi ľem s kosami (Dl. Lúka BAR); Kosa na zarno ma na ručke pripravene hrapki (Rankovce KOŠ)
L. zbožna kosa (Hradisko LVO) - na kosenie obilia; trávna kosa (Paludza LM, Jasenová DK) - na krmoviny; nahá kosa (Lipt. Ján LM), holá kosa (Priekopa MAR), hou̯a kosa (Záh. Ves MAL), prostá kosa (Mošovce MAR) - bez hrablice; hrapková kosa (Košťany n. Tur. MAR), hrabeu̯ková kosa (Záh. Ves MAL) - s hrablicou na obilie; kosa za malí, velkí rat (Brestovany TRN) - podľa uhla narazenia na kosisko; kosa na čakan (Šípkové PIE) - nastavená na veľký rad; kuvat kosu (Trakovice HLO), kľapac kosu (Dlhé n. Cir. SNI) - ostriť kladivkom na babke; brúsiť kosu (Kaľamenová MAR), kosu oslou preťiahnuťi (Čelovce MK) - pobrúsiť oslou; kosit na jednu kosu (Dúbravka BRA) - sám, jeden kosec celý deň; kosu ťiahaťi (Čelovce MK) - kosiť; súci pot kosu (Mošovce MAR) - zrelý (o obilí)
F. tá s kosó (Šivetice REV) - smrť; trafila kosa na kameň (Rim. Píla RS), trafila kosa na kamen a vištrbila sa (Vaďovce MYJ) - narazili na seba dve rovnako neústupčivé povahy; sťe boli jak kosa na kameň (Svätoplukovo NIT) - neústupčiví voči sebe; čija kosa perša, toho luka širša (Humenné) - kto prv príde, viacej sa mu ujde
2. zastar. dlhý kosier na starom type sečkovice truhly: Na truhle sa potahuvalo s tú kosu a odrezuvala sa tam nastlaná sláma lebo jatelina (Brestovany TRN); Moja mašina - tam bola kosa, slamečka išla a tak sa sečka rezala - sečkovica sa zvala (Riečnica KNM)
3. nov. zariadenie na kosačke, ktoré odtína steblá obilia al. krmovín: Čo sa kose na ňom na mašini brúsá (Semerovo HUR); kosa (Prievidza)
4. garb., kož. dlhý zahnutý nôž na čistenie, opracovanie kože
a. s dvoma rukoviatkami: kosa (Prievidza, Brezová p. Brad. MYJ)
b. zasadený do drevenej lavice: A keď uš sú takie mäkie (kože), potom sa iďe na kosu (Párnica DK); kosa (Rajec ŽIL, Kys. N. Mesto)
5. úzky pás ľadu ako základ ľadového mosta cez rieku: Už dobre priťahuje, treba nad brot kosu zaťáť, kaďeľ buďeme hnoje voziď na las (Dol. Lehota DK); kosa (Hor. Lehota DK)
6. záhradná rastlina, bot. kosatec (Iris): kosa (Hor. Strháre MK)
kosa2 ž.
1. druh ženského účesu, vrkoč: Ma ona šumne kosi a eščik šumňejše pantľiki (V. Šariš PRE)
2. šatka na krk, príp. aj plecia, kosička: kosa (Teplička n. Váh. ŽIL)