korytár -ra pl. N -ri m.
korytár -ra pl. N -ri m. ▶ výrobca a predavač korýt a iných rozličných nádob z dreva: chýrni rómski korytári; výrobky majstra korytára; remeselnícke náradie korytárov; pren. pejor. Povstali noví bojovníci, korytári, úplatkári, korupčníci. [InZ 2007] tí, ktorí využívajú výnosné postavenie na svoje obohacovanie
korytár výrobca korýt • brdár
korytár, -a m. remeselník vyrábajúci korytá;
korytársky príd.;
korytárstvo, -a str. remeslo korytára
korytár m. (koriťár) csl výrobca korýt: Koretári predávali koretká s topoľového dreva (Čelovce MK); Po dzedzinách tag za čas chodzili koritári, poskupuvali topole a na míste robili koritá (Brestovany TRN); koritár (Mošovce MAR, Koniarovce TOP, Lukáčovce HLO); koritar (Kys. N. Mesto; Dl. Lúka BAR); koriťár (Ratková REV); korytársky príd. koritárská motička (Lovčice TRN); koritarska šekera (Trebišov)
korytár, korytkár m výrobca korýt: qui alveor parat: korytár (KrG 1704); bireš, konyár, koritkar (NITRA 1776) P. atpn Gregor Korytarz (vo Varíne 1520); Juro Koritar (v Jablonci 1543 U1); Antola Koritare (vo Zvolene 1615); Jaczko Koritar (vo Vapeníku 1618 U2)