koreň m.
1. csl spodná, v zemi rastúca časť rastliny: S koreňa často virastú víhonke, aj ke_ca odlomí hlava (Pukanec LVI); Načo be som bou̯ aj koreňe sušiu̯, kot som mohou̯ samej hríbe (V. Lom MK); Vietr vivráciu̯ strom aj s koreňem (Hlboké SEN); Má tích koreňóv píru navitrásať (Chocholná TRČ); Dachtori strom ma bars hliboko koreňe (Dl. Lúka BAR); hlavni koreň (Stanča TRB); postraní koren (Dol. Orešany TRN); rosní koren (Radošina NIT); puščic koreňi (Kaluža MCH); púšťaťi koreňe (Str. Plachtince MK)
L. (zhorieť, predať ap.) na koreňi (Lišov KRU, Lapáš NIT), na koreňu (Studenec LVO) - ešte na roli, lúke neskosené (o obilí, tráve ap.)
F. bid z dobrého koreňa (V. Bielice TOP), pochodzidz z dobrého koreňa (Studenec LVO) - húževnatého, zdravého rodu; huncúd ot koreňa (Lukáčovce HLO) - veľký huncút; zloďej ot koreňa (Hor. Lehota DK), zbojníg ot korena (Kameňany REV) - od mala veľký zlodej; staré korene v ďeďiňe (M. Čausa PDZ) - pôvodné rody, rodiny; já som koren ottálto (Rakovice PIE) - pôvodný obyvateľ; šag jeho dedo, koren-prekoren tu bívali (Lukáčovce HLO) - celý rod od pradávna; jejíh rod má indze korene (Brestovany TRN) - sú odinakiaľ; pustit korene (Lukáčovce HLO), zapuščič poriadňi koreňi (Brezina TRB) - udomácniť sa, navyknúť si niekde; koriň hrichu (Klokočov ČAD) - príčina nevraživosti; zhoredz do koreňa (Margecany GEL), vipaľidz do koreňa (Prešov) - do základov; vivráťiť sa ot korena (Kociha RS) - úplne, celkom; povedať šetko ot korenä (Val. Dubová DK) - od začiatku, dôkladne; prizdz na koreň veci (Brezina TRB) - zistiť podstatu, príčinu; bodaj mu bú ešče aj koren zahinú! (Brusník REV) - predkovia, celý rod; ej, ces tvoj koreň, čos to spravev! (V. Bielice TOP) - ty huncút, potvora; jakí koreň, takí fús (Bošáca TRČ), jake koreňe, take naśeňe (Humenné) - koreň je základom celej vegetácie rastliny, akí sú rodičia, také sú aj deti
2. jstrsl, jzsl, spiš všeobecné označenie ovocného stromu, kra, sadenice ap.: Ženi sa postavili gu koreňom z vedrom, chlapi mali na starosťi putňe (Plavé Vozokany VRB); Aľe tie (starodávne) koreňe sa ňiektoré zachovali f tíh viňiciach (Hor. Strehová MK); Máme peť koreňou sliviek, ďesaď marhúl (Návojovce TOP); To bóv len takí vinohrádek, ale tristo korenóv som mav (Čachtice NMV); Mali zme tak krížom ale desat korenóv egrešu (Brestovany TRN); Ket trochu človeg hŕkov do korena, šecko otelo mav hned na zemi (Pata ŠAĽ)
L. vino s koreňa (Studenec LVO) - hroznové víno
3. csl časť niektorých orgánov, ktorou sa spájajú s ostatným organizmom (o zube): Velkí koren mal tod zup, ledvádz ho vita̋hnul (Prihradzany REV); Už aj korene mám vižraté a po zuboh ani chíru (Malženice HLO); Mám tam hore ešči jeden koreň, co me furd boľi (Hencovce VRN); koreň zuba (V. Bielice TOP)
4. csl v dvojslovných názvoch najmä liečivých rastlín: čierni koreň (Zariečie PCH), čérní koreň (Dúbravka BRA), čérne koren (Cinobaňa LUČ) - bot. kostihoj lekársky (Symphytum); jurskí koreň (Bošáca TRČ), ďúroví koren (Dol. Súča TRČ), džuroví koren (Krokava RS) - bot. zubovník šupinatý (Lathraea squamaria); kráľou korem (Opava MK, Selce KRU) - bot. krasovlas bezbyľový (Carlina acualis); fijaloví koreň (Štefanov SEN), fijalski koreň (Dl. Lúka BAR) - bot. kosatec nemecký (Iris germanica); horki koreň (Torysa SAB), žolti koreň (Rozhanovce KOŠ) - bot. horec žltý (Gentiana lutea); tatarski koreň (Dl. Lúka BAR) - bot. puškvorec (Acorus); haďací koreň (Mur. Dl. Lúka REV) - bot. papraď (Dryopteris); masnej korem (Dol. Tisovník MK) - bot. mrlík (Chenopodium); korienček m. zdrob. expr. k 1: korienčok (Mošovce MAR); korénček (Brestovany TRN)
korienček p. koreň