kopún p. kapún
kapún [-ún, -ôn, -lon, -lun, -tún], kopún [-n, -ň] m lat/nem vykastrovaný kŕmny kohút: kury y kapunyl (s. l. 1552); za kopunia ffoytoweg d 8 (ŽILINA 1586); pry magerj weselskem kapuonow 8 (BECKOV 1643); kaplony dávame (ZÁHRADNÉ 1786 LP); za kaptuny (NEMCOVCE 1787 LP) P. atpn Johanne Kapwn (v Stráňanoch 1519); Martin Kopun (v Bohdanoviciach 1543 U1); -í, -ový príd: s kapunim sadlem (HL 17. st); kapunoweho sadla (RT 17. st); kapaunowa woda (TT 1745); w polivce kaplunowey aneb kurey (RO 18. st); -ik dem: 14 kopunikow (ŽILINA 1722)