kopál, -a m. nár. vidlovitý nástroj na kopanie zemiakov (Gráf)
kopál1 m. 1. zsl náradie formy úzkeho rýľa so stúpadlom na podvažovanie vykopávanej repy: Kopál má na villičkág dve zelieska, na té sa pritláča nohou (Brodzany TOP); S tím kopálom sa robelo z nohu (Val. Belá PDZ); Boli tí kopále, skácav na ton celí den (Radošina NIT); Každá bumburica sa podvážila s kopálom (Trakovice HLO); Zeber si kopál, ideme do cvikli! (Biely Kostol TRN) F. neviškiéraj tí kopále! (Brestovany TRN) - žart. zuby hryzáky 2. jzáh, modr, strn vin. náradie zo zahnutých plochých vidiel na plytké kopanie, okopávanie viníc: Vinohradi sa škrábali aj s kopálem, to bilo ze zedraních a zahnutích videl (Karlova Ves BRA); Kopál to je jag vidli, čo sú na kopání, kováč to ohne a s tín sa poton kope (Pezinok MOD); kopál (Dol. Orešany TRN) 3. hont-novohr, zsl náradie so zahnutými rohmi na práce s hnojom al. slamou: Z voza sa hnúj postahovau̯ kopálem (Hlboké SEN); S kopálem sa hnoj stahuval z voza, to malo dva krátke rohi (Blatné MOD); Pekno son na hnojničáku zapal kopál do hnoja, či som_o cestú nestratil? (Dol. Súča TRČ); Podaj mi kopál, iďem sťiahnúť trochu slami (Snežnica KNM); kopál na hnúj (Skalica); kopálok m. zdrob. k 2: To bola menšá krampla ten kopálek, kopalo sa s nim na zeleno, ke_ca kopalo pliče (Vinosady MOD)
kopál2 m. kopcom zeme prikrytá jama na zimné uskladnenie repy al. zemiakov: kopál (Brvnište PB)