Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.

1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;

pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi

2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i

● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;

konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah

● o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;

koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. k 1, 2

2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;

koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. ku koník

2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;

konisko -a -nísk s. i m. zvel.

koník G a A -ka L o -kovi/na -ku pl. N a A -ky pl. A hovor. i -kov m. zdrob. (malý kôň)

koník G a A -ka pl. N a A -ky m. (morský, lúčny)

koník -ka pl. N -ky m. (súčiastka)

koník¹ -ka pl. N a A -ky m. 1. L o -kovi/na -ku pl. A hovor. i -kov zdrob. expr. ▶ (malý, milý al. obľúbený) kôň: voz ťahaný chudým koníkom; povoziť sa na koníkoch; zosadnúť z koníka; vyviedol z maštale svojho koníka; Neďaleko koliby sa pasie grošovaný koník bez uzdy. [L. Ballek]; Po nábreží koník beží, koník vraný. [ľudová pieseň] □ hojdací koník detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb dopredu a dozadu
2. ▶ morská ryba s rúrkovitými ústami a s esovite prehnutým telom, plávajúca v zvislej polohe (tvarom pripomínajúca šachovú figúrku koňa): brušný vak koníkov; morské koníky chvostíkmi prichytené na riasach a koraloch □ zool. koník morský Hippocampus guttulatus
3. obyč. pl. koníky ▶ rovnokrídly hmyz tvoriaci podrad, ktorého predstavitelia (na rozdiel od všežravých predstaviteľov radu kobyliek) sú rastlinožravce s krátkymi tykadlami a s mohutnými zadnými nohami, ktoré pri trení o prvý pár krídel vydávajú typický cvrlikavý zvuk (Caelifera): nálety koníkov; premnoženie koníkov; chytať koníky; Vôkol vrzúkali lúčne koníky. [J. Balco] □ zool. koník stepný Acrida ungarica; koník červenokrídly syn. koník vŕzgavý Psophus stridulus; koník sťahovavý Locusta migratoria, syn. saranča sťahovavá
4. Koník astron. ▶ najmenšie súhvezdie severnej oblohy (Equuleus), skr. Equ
◘ fraz. mať IQ hojdacieho koníka mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy, obmedzený; pásť koníky (o malých deťoch) ležať na bruchu so vzpriamenou hlavou; vziať dieťa na koníka posadiť si dieťa obkročmo na plecia
▷ ↗ i koníček

koník² -ka pl. N -ky m. stroj. ▶ posúvateľná časť sústruhu s hrotom, vŕtacou hlavou al. strojovým vrtákom slúžiaca na upínanie a podopieranie dlhých obrobkov (na opačnej strane ako skľučovadlo): upnutý k. na lôžku; nastavovať výšku hrotu koníka

kôň koňa L o koňovi, na koni pl. N a A kone G koní m. 1. ▶ domáce zviera bielej, hnedej, čiernej al. strakatej farby s hrivou patriace medzi nepárnokopytníky, využívané na ťahanie al. jazdenie: čistokrvný, divoký k.; chladnokrvný, teplokrvný k.; arabský, ruský ťažný k.; dostihový k. určený na pretekanie; grošovaný k. majúci svetlú srsť s tmavými škvrnami; vraný k. majúci čiernu srsť; erdžanie, odfrkovanie koní; chov koní; cválať, jazdiť, nosiť sa na koni; orať, voziť tovar na koňoch; podkúvať kone; zapriahnuť kone do koča, voza; vypriahnuť, odstrojiť kone; dať koňovi ohlávku; poháňať, šibať kone; na lúke sa páslo stádo koní; Pred dedinou kočiš nezvládol splašené kone a hintov sa zviezol do priekopy. [P. Andruška]; Uznal však, že tomu, kto nemá koňa, aj somár musí byť dobrý. [M. Urban]; pren. biela sipiaca krv v útrobách železných koní v rušňoch □ zool. kôň domáci Equus caballus; inform. trójsky kôň škodlivý softvér obyč. kompromitujúci bezpečnosť systému, ↗ i fraz. □ hojdací kôň detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb vpred a vzad; slncový, slnečný kôň rozprávková bytosť
2. pl. G koňov expr. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často v nadávkach): k. jeden sprostý!; začali mu nadávať do hlupákov a koňov; A ten kôň, samozrejme, je zalezený v izbičke a číta. [K. Jarunková]
3. šport. ▶ preskokové športové náradie so štyrmi nohami a s dlhým pevným chrbtom potiahnutým kožou, na ktorom môžu byť pripevnené drevené držadlá umožňujúce gymnastické cvičenie: skákať na telocviku cez koňa po dĺžke, po šírke; cvičenie na koni je mužskou disciplínou gymnastického viacboja
4. neodb. ▶ šachová figúrka pohybujúca sa po poliach do tvaru písmena L, šach. jazdec: biely, čierny k.; ťahať, pohybovať koňom; Mrak, ktorý visel nad televíznou anténou na streche dievčenského internátu, formoval sa do tvaru šachového koňa. [Ľ. Petraško]
5. fyz. ▶ stará jednotka výkonu, konská sila: historický pretekársky automobil s motorom s výkonom 35 koní
◘ fraz. bežať ako splašený kôň veľmi rýchlo utekať, ísť; byť veľký/mocný ako kôň byť veľmi veľký, veľmi silný; byť uťahaný/unavený ako kôň byť veľmi vyčerpaný; kopať ako kôň kopať silno (a bolestivo pre zasiahnutú osobu); prísť ako na koni prísť, dostaviť sa veľmi rýchlo; rehotať sa ako kôň smiať sa s odkrytými zubami a hlasno; robiť/drieť ako kôň ťažko a veľa pracovať; trpieť ako kôň veľmi trpieť; zbiť niekoho ako koňa veľmi zbiť, nabiť niekoho; ani štyri páry koní ho nedohonia ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa; publ. biely kôň bezúhonný človek nastrčený členmi organizovaného zločinu pri nelegálnych obchodoch; byť na koni mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia; čierny kôň [zápasu, pretekov, volieb] tajný tromf, favorit; hľadať princa na bielom koni al. čakať na princa na bielom koni (o dievčati, o žene) túžiť po ideálnom, vysnívanom životnom partnerovi, mať často nereálne očakávania; hľadieť na niekoho al. rozprávať sa s niekým z vysokého koňa byť namyslený, povýšený; mať IQ hojdacieho koňa mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy; nedostane ho tam ani pár/ani párom koní o situácii, keď niekto nechce niekam za žiadnych okolností ísť; staviť na jediného koňa mať jediného favorita; staviť na správneho/nesprávneho koňa rozhodnúť sa pre správnu, nesprávnu osobu, konať správne al. nesprávne; to je aj na koňa veľa/mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; trójsky kôň lesť, úskok (podľa gréckej mytológie, keď sa Odyseus so svojím vojskom dostal do opevnenej Tróje v obrovskom drevenom koni); vysadiť niekoho na koňa dať niekomu moc; vziať niekoho na koňa posadiť si, obyč. dieťa, obkročmo na plecia ◘ parem. darovanému koňovi na zuby nepozeraj nekritizuj darovanú vec; keď kôň zdochýna, najväčšmi kope al. zdochýnajúci kôň najviac kope najviac sa človek bráni v bezvýchodiskovej situácii, keď je bezmocný; kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť, nikto nie je neomylný, dokonalý; od roboty [aj] kone dochnú človek by sa nemal preťažovať; prišiel/príde Martin na bielom koni prvý sneh okolo 11. novembra
▷ zdrob. ↗ koník¹; zdrob. ↗ koníček; konisko -ka pl. N -ká G konísk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: tučný, zavalitý k.; mohutné koniská dupocú kopytami; Neváhali odbúrať ani hradby, len aby konisko prešlo cez úzku bránu. [Milan Ferko]

koník¹ p. kôň

koník², -a, mn. č. -y m. škodlivý lúčny hmyz (menší ako kobylka); zool. k. belasý (Oedipodum coerulescens)

kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.

1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;

pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku

● expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;

2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;

3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;

konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;

koník¹, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;

koníček, -čka, mn. č. -čky m.

1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;

2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)

koník m.
1. miest. csl expr. kôň: Kto mau̯ koňíke, zapriahou̯ do vozíka (Dačov Lom KRU); Aňi na vo_zme sa ňepejtale, každej gazda si koňíke šanovau̯ (Čelovce MK); Na druhu zimu nam kupeli v Orave pekneho koňika (Riečnica KNM); Jak prišla jar, ta dakuz vedz i totim koňikom ľepši daľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Takeho šumneho koňika treba pohľedac (Dl. Lúka BAR)
F. koňíki pásť (Rim. Píla RS) - ležať na bruchu
2. miest. csl predmet majúci podobu koňa; detská hračka al. forma medovníka: Tag už máž aj koníka (Kameňany REV); Šetki víropki, či uš koňíki, bábiki a ostatňie figuri na viešku zme zdobiľi ajzom (Prievidza); Pot šatrami predavaľi medouňiki: šerca, koňiki, bapki (Rozhanovce KOŠ); húpací koník (St. Turá NMV)
3. miest. csl predmet pripomínajúci tvarom koňa
a. zariadenie na pílenie dreva: Gďe sťe dali koňíka na pílenie dreva?! (Hliník n. Hron. NB); koňík (Žaškov DK, Sučany MAR, Pečenice LVI)
b. lavica s babkou na kovanie kosy: Kosa sa kuje na koňíku (Košťany n. Tur. MAR)
c. lavica s drôteným hrebeňom na česanie konopí: koňík (Iľanovo LM)
d. sed. zariadenie na prichytávanie kože pri práci: sedlárski koník (Myjava); koňík (Lipt. Trnovec LM)
e. podstavec na rozličné práce a potreby: Mali koňíka a ťešle (Prochot NB); Na koňíke sa kože vešaľi, abi oťiekľi (Pukanec LVI); Lesu si viťáhel pret sušiéren a na takích koníkoch sa prebiéralo ovocie (Hor. Súča TRČ)
f. stojan z drúkov a ostŕv na sušenie skosených krmovín: koňík (Jakubovany LM)
g. stolček na ostrenie lesnej píly: koňik, koňiki (Bardejov)
h. turč obyč. mn. č. železný stojan na smolné triesky, ktorými sa v izbách svietilo: koňíki (Mošovce MAR); ch) zariadenie na vyzúvanie čižiem, vyzuvák: koňik (Pohorelá BRE); i) obuv. podklad na modelovanie zvrškov obuvi: koňík (Lipt. Hrádok LM, Bošáca TRČ); koník (Sládečkovce ŠAĽ)
4. dva spojené drúčiky na upevnenie hrebeňa slamenej strechy: Koník to sa dávalo na slamenú strechu (Ružindol TRN)
5. útvar z poviazaných steblových plodín
a. strenč kôpka obilia zo snopov uložených na poli: Dobrú som mal úrodu, koňíg vedľa koňíka stojí (Papradno PB)
b. lipt kôpka zo snopčekov ľanu al. kusov kôry pri sušení: Hrsťe ľanu sa na konci previazali a ukladali do koňíka (Lipt. Trnovec LM); Tá kuora sa poukladala do koňíkou (Iľanovo LM)
6. lipt viazanička vyčisteného, vyčesaného ľanu: Čistí ľan sa poviaže do koňíkou (Lipt. Ján LM); Zrebe boli ekstra a to pravuo vlákno sa viazalo do takích koňíkou, ako hláuka sa to spravilo, to sa povedalo pou̯kita alebo kita (Vrbie RUŽ)
7. expr. pri viazaní viniča nezachytený letorast: Nahala si za sebou koňíka, ňeviplaťia ťa (Pukanec LVI)
8. csl rozličné súčasti oja, pluhu, strúhacej lavice, točovky, krosien, zápiniek na odeve a i.: Na konci stuhi, čo sa viazala kúďelka, bou̯ koňíg z dreva (Lipt. Trnovec LM); Na rosporku bola kobilka, kera sa zahačela do koňika (Zborov n. Bystr. KNM); Ket sebe obľeče bľusku, ta da šicke koňiki do kobulkoch (Spiš. Štvrtok LVO); upínací koník (St. Turá NMV); konik na upinanie (Terchová ŽIL); koňik (Slov. Ľupča BB, Stanča TRB)
9. zariadenie na pečenie zemiakov: koňík (M. Čalomija MK)
10. čiast. csl názov hmyzu
a. skákavý lúčny a poľný hmyz, zool. kobylka (Locusta), al. zool. koník (Oedipodium): Chlapci chitali koňíkov po lúke (Bánovce n. Bebr.); Koňik skaka po scerňisku (Remeniny GIR)
L. strniskoví koník (Kálnica NMV); strniščoví koník (Siladice HLO); polní koňík (Hron. Kľačany LVI); lúční koník (Bošianska Neporadza BÁN); lúčni koňík (Čaka VRB); trávoví koňík (Čičmany ŽIL); zelenej koňík (Devičie KRU); vraní koňík (Nedožery PDZ, Neverice ZM); dzivi koňik (Šemša KOŠ, Kucany MCH); kuonik (Rim. Zalužany RS)
b. v dvojslovnom názve vodného blanokrídleho hmyzu: sku̯eňení koňík (Stupava BRA) - zool. vážka ploská (Libellula depressa)
11. názov rastlín: koník (Honce ROŽ) - bot. krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis); koníki (Roštár ROŽ) - bot. prilbica (Aconitum)

koníček p. koník

koník m
1. malý al. mladý kôň: konike we dwuch rocziech (KRUPINA 1675); eqvuleus: konyk, konyček, hrjba, hribátko (KS 1763)
L. caballio: konjk mórsky (KS 1763) zool koník morský Hippocampus hippocampus
F. od nožjka do konjka (SiN 1678) od malých vecí k veľkým
2. úzka sedačka, na ktorej sa sedí rozkročmo: tokar sede na konjku struze struzidlem na struzniku struhane wecy (OP 1685)
3. zool škodlivý lúčny hmyz
a. z rodu kobylka Tettigonia: maly konjk, chrobák kobylka (KS 1763)
b. z čeľade cikádovitých Cicadidae: cicada: konjk, kobylka (KS 1763)
c. z rodu svrčkov Grylluš: Gryllus migratorius: sáska, kobilka, koňjk (KrN 1795)
4. zool vták ľabtuška lúčna Anthus pratensis: anthus: konjk, wták (KS 1763); -ový príd k 3: tettigometra: konjkowé semeno (KS 1763); -íček dem k 1: geden vbohy czlowek wypossyczal sobe dwa koniczky (SUČANY 1622); zbožia sem w ten čas nemal, ani statku, ani konička (T. PETER 1711); mannus: hrebec, maly konjček (KS 1763); pašienky pre ovečky, koničky (VRBICA 1772 LP); už sem sy konička osedlál (AD 18. st)
L. Meerpferdlein: morsky konjček (GU 1794) zool koník morský Hippocampus hippocampus; k 2: mussky len do roka, ale koniczki za ssest rokow (škodia) (SKALICA 1638); winice, zahradj koničky zgedly (KT 1753); Acheta: kobljka, konjček koník belasý Oedipodum coerulescens; Locusta: kobjlka welka, konjček (GU 1794) kobylka zelená Locusta viridissima
P. atpn Matiey Koniczek (BECKOV 1508 SČL)

koník p. konník