komorný príd.
1. hud.: k. orchester s menším počtom nástrojov; k-á hudba, skladba pre komorný orchester; k-é a zákl. tón na ladenie hud. nástrojov
2. jemne spracovaný, intímny: k. príbeh;
komorne prísl.: k. ladený;
komornosť -i ž.
komorný -ná -né 2. st. -nejší príd.
komorný -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. hud. ▶ kompozične určený pre menší počet nástrojov, hlasov al. sólové obsadenie skladby; ktorý interpretuje hudbu s takýmto obsadením: k. orchester; k. zbor, súbor; komorná tvorba; festival komornej hudby; komornejšie aranžmány; chodiť na komorné koncerty vážnej hudby; obľubovať komornejšie skladby; komorné a a) základný tón v hudobnej akustike b) určujúci tón na ladenie orchestrových nástrojov, a1 2. ▶ majúci menšie rozmery, menšiu kapacitu: komorné divadlo; komorné publikum; zišli sme sa v komornej zostave; komornejšie sú aj južné pláže v okolí Primorska 3. ▶ majúci intímny, príjemný ráz, súkromný charakter: komorná atmosféra; komorné prostredie; k. román, príbeh jemne spracovaný, prepracovaný, vycibrený; komornejší ráz stretnutia; vystúpenie pôsobilo na mňa príjemným komorným dojmom; Na dedine je pokojnejší, komornejší život a vzťahy medzi ľuďmi sú oveľa vrúcnejšie. [Sme 2004]
1. ku komora 6 – 8: hist. k-é panstvo; – k-á rada; – k. súd rozhodujúci priamo o všetkom, čo prislúchalo panovníkovi
2. hud. k-á hudba inštrumentálna al. vokálno-inštrumentálna hudba určená pre súbor so sólistickým obsadením hlasov skladby; k. orchester pre menší počet nástrojov; k. tón medzinárodne normalizovaný základ ladenia; k-é a
3. veľmi jemný, prepracovaný; vybraný, vycibrený: k. príbeh;
komorne prísl.;
komornosť -ti ž.
komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedka • jemný • intímny: jemné, intímne ladenie príbehu • poetický • lyrický: poetický, lyrický poviedkový film • tichý • zvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia
2. nie veľký, nie nápadný • intímny • príjemný: komorné, intímne, príjemné prostredie • malý • uzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť
komora, -y, -môr ž.
1. menšia obyč. tmavá miestnosť, používaná najmä na uschovávanie potravín, na vidieku i na bývanie: dať jedlo do k-y, chladná, vzdušná k.; spáva v k-e;
pren. zásobáreň: Žitný ostrov je obilnou komorou Slovenska.
2. uzavretý priestor: odb. tmavá k. a) vo fotografickom aparáte; b) zatemnená miestnosť pre fotografické práce; plavebná k. zariadenie v prieplave al. kanáli, umožňujúce plavidlám prekonať rozdiely vodnej hladiny; tech. vzduchová, spaľovacia k. časť výbušného motora; plynová k. zariadenie vo fašistických koncentračných táboroch na hromadné vraždenie plynom;
3. anat. dutina niektorých orgánov tela: srdcová k., mozgové k-y, očná k.;
4. združenie na hájenie stavovských záujmov (v kapit. zriadení): obchodná, živnostenská, lekárska, advokátska k.; hudobná k.;
5. snemovňa v niektorých štátoch: horná, dolná k.;
komorný príd. hud.: k-á hudba, k-á skladba pre menší počet nástrojov; k. orchester s menším obsadením; komorné „a“ základný tón pre ladenie hudobných nástrojov;
komorový príd.
1. ktorý je na komore: k-é dvere, k. oblok;
2. opatrený komorami: k-á pec, k. rybník;
3. s použitím komory: tech. k. spôsob výroby (napr. rozličných chemikálií) pomocou olovených komôr;
komôrka, -y, -rok ž. zdrob. k 1, 2
komorný p. komora