komorník m
1. poddaný vlastniaci len dom al. aj malý nehnuteľný majetok (do 1/8 usadlosti), hofier: ulapil Jana Zeleneho, komornyka meho z Demyanowey wsy, na czeste swobodney iducze z hory meg domuow (DEMÄNOVÁ 1567); bud messtan, bud komornyk (P. ĽUPČA 1579); komornici, kteri domy maji (LIKAVA 1625); sedlaci y komornici (OČOVÁ 1752); hofferem, želarem a komornikem gest (MK 18. st)
2. osobný sluha: yako sem memu komorniku powedela (KRUPINA 1643); zo swymj komorniky a sluhy (LIPTOV 1691); eunuchus: komornik kralowneg (CS 18. st); cubiculo: komornik (LD 18. st)
3. vysoký kráľovský úradník, člen komory: k panum komornykum Geho Milosti kralowsky (BRATISLAVA 1553); grof Gaspar, Geho Jasnosti Ferdinanda radce a komornik nagwisi (CA 1647); pana našeho radce, podskarbi neb komornik a dvoru kralovskeho nejvyšši hokmester (S. JÁN 1672 E); -ícky príd k 1: chiže komornycke (SLIAČE 1604); komornici na grunte komornickem, kteri maji vlasne domy (LIKAVA 1625); zeme komornyczke a sedlyaczke (BOBROVNÍK 1699); k 3: y dal Bůh Danyélowi milost a milosrdénstwj pred wládarem komornyckym (KB 1757); -íctvo [-o, -i] s menšia poddanská nehnuteľnosť (do 1/8 usadlosti), hofierstvo: dwa bratia Matteyowy darom darowaly swe komornictwo, aby Matteg to komornictwo pokogne vziwal (SLIAČE 1623); (komornici) maji davati od sveho komornictva po 3 slepice (LIKAVA 1625 E); prodal som me wlastnie komornictwo na yrek za f 15, tak abi se k tomuže komornictwu z mich priteluw žaden nedomahal (OČOVÁ 1670); (majstrovi) bude slobodno pod hofferstwim, to gest pod komornictwim remeslo wikonawat (CA 1696) ako hoffer; Gurko Sswecz w komornictwe zustawawsse (SPIŠ 18. st)