koch kochu pl. N kochy m. region.
koch kochu pl. N kochy m. ⟨nem.⟩ region. ▶ zariadenie na odvádzanie dymu, (otvorený) komín, dymník: murovaný k.; pec s kochom; dymiace kochy; v kochu visela slanina
koch1 p. komín
koch2 p. nákyp
komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu al. spalín: továrenský komín • tech. dymník • kraj. koch
nákyp ľahké, kypré upečené jedlo: ryžový nákyp • zastar.: koch • výbeh (Vansová)
koch1, -u m. ľud. zastar. otvorený komín: Dym velikánskym kochom uniká do vzduchu. (Vans.); k-y vymetať (Kuk.); tma ani v k-u (Švant.)
koch2, -u m. ľud. zastar. nákyp: ryžový, orechový k.; zemiakový k. (Ráz., Kuk., Tim., Šolt.)
kochový1 p. koch1
kochový2 p. koch2
koch1 m. 1. strsl zastar. otvorený komín: Pot kochom sa varilo a potom sa oheň poťískau̯ zďáľej (Detva ZVO); Maľi kuchiňu starosveckú, čo mala na prosrietku koch a ohňišťe (Blatnica MAR); Keť prišli za ňevestu, ešťe mali koch kuchiňi (Návojovce TOP) 2. zastar. komín všeobecne: Kaďí sa ťi s kochu (Kociha RS); Sadze sa nám f kochu chiťiľi (Košťany n. Tur. MAR); F kochu śe ludzi slaňina (Studenec LVO) F. zamazaní ako koch (Rim. Píla RS) - veľmi špinavý; kríž do kocha napísať (Rim. Píla RS) - začudovať sa nad niečím, čo sa dávno nestalo 3. miesto v kováčskej dielni, kde sa zohrieva železo, ohnisko: koch (Priekopa MAR, Podhájska VRB, V. Šariš PRE); kochový1 príd.: kochová rúra (Sirk REV)
koch2 m. (kóch, kuch) 1. druh jedla a. nákyp: Ňeská maľi na obed rezancoví koch (Mošovce MAR); Keď zme do uvareniho grísu zamiešaľi vajcia a upiekľi to, maľi zme dobrí grísoví koch (Pukanec LVI); jabĺčkoví koch (Prievidza) b. koláč upečený v okrúhlej forme, bábovka: koch (V. Straciny LUČ); kuch (Koš. Hámre KOŠ) 2. forma na pečenie bábovky: koch (V. Straciny LUČ, Hranovnica POP); kochový2 príd. k 2: kochová forma (V. Straciny MK)
kuch p. koch
koch1 m nem otvorený komín: kohy wimetal (RADVAŇ 1608); posadzegjcy se do kochu sadze (KoB 1666); kominaru, co koch wycystil, d 24 (KRUPINA 1684); koch aneb komjn (LIPTOV 1738); (hiciar) železo pod kochem w ohni zhrjwage (LZ 1775); (mäso) do kochu zawes (PL 1787); za ssmiknu s kochom zlozil Georgius Zsiska tricet čtiri rysské zlate (HYBE 1791) F. z wody gako z kochu dym se walil (P. ĽUPČA 1731) veľmi silno
koch2 m nem druh jedla, nákyp: gako koch robga (KuK 18. st)