kobza -zy kobz ž.
kobza1 -zy kobz ž. ⟨ukr. ‹ turk.⟩ hud. ▶ starý ukrajinský a rumunsko-moldavský strunový nástroj podobný balalajke: drnčiaca k.; hrať na kobze; vyrábať kobzy
kobza2 -zy kobz ž. 1. garb. ▶ jednoduchý nástroj na zmäkčovanie usní 2. etnogr. ▶ súčasť krosien, ručného tkáčskeho stroja na výrobu tkanín, zvíjadlo: pradeno sa upevnilo na kobzu
kobza3 -zy kobz ž. ⟨nem.⟩ region. expr. 1. ▶ neprimerane sa správajúce odrastené dievča, pochábeľ: k. jedna, už by sa mohla chytiť aj roboty!; je to stará k., a ešte nemá rozum! 2. ▶ žena al. dievča s pochybnými mravmi: Že sa nehanbíš lízať sa s takým všivákom! S takým niktom! Kobza nehanebná! [F. Hečko]
kobza -y ž. ‹ukr < turk›
1. hud. ľudový (najmä ukr. a rum.‑mold. strunový brnkací nástroj)
2. garb. jednoduchý nástroj na zmäkčovanie usní
kobza, -y, kobzí ž. hud. ukrajinský strunový hudobný nástroj
kobza ž. (kobzda) 1. nástroj na zvíjanie priadze: Zvíjalo sa na kobzach (Detva ZVO) 2. expr. odrastené dievča s neuváženým, pochabým správaním: Šag už aj tá kobzda bi sa mohla roboti chitaď, a ňie hra_ca celí ďeň (Ležiachov MAR); Ti kobza stará, ňehambíš sa bavidz z malíma dzecima! (Papradno PB); Taka stara kobza a ňemaž eśči rozum! (Spiš. Podhradie LVO) 3. expr. žena al. dievča pochybných mravov: Vláči sa ani dáka kobza za chlapima (St. Hory BB) 4. expr. stará dievka: kobza (Slov. Ľupča BB, Bobrovec LM, Spiš. Podhradie LVO)
kobza [-bzda] ž tur/ukr strunový hud. nástroj: struny kobzdy brnkadlem bite biwagj (KoB 1666) P. atpn Johanne Kobza (v Trenčianskej 1498)