kmeť -a mn. -ovia m. kniž. starec: múdry k.;
kmeťovský, kmetský príd.
kmeť -ťa pl. N -ťovia m.
kmeť -ťa pl. N -ťovia m. kniž. ▶ starý muž, obyč. s bohatými životnými skúsenosťami, starec: ctihodný, dôstojný k.; najstarší k. obce; Dnes je to kmeť so striebornou hlavou. [J. Kroner]
kmeť p. starec
starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)
kmeť, -a, mn. č. -ovia m. kniž. múdry starec; v rodovej spoločnosti hlava rodu: vážený k.;
kmeťovský i kmetský príd.: k. vek vysoký, úctyhodný; má k-é roky je starý; k-á múdrosť starecká, založená na dlhej skúsenosti
kmeť m lat 1. sedliak, majúci v držbe usadlosť, gazda: každý kmet ma daty richtarstwy dwoge kur (BUDATÍN 1478 SČL); na gegich przitelske wyhledawany mam pustyty gedneho czeleho kmete (RADVAŇ 1592); (lokátori) zasadili trich kmetov a medzi nimi rozdelili dedinu (LISKOVÁ 16. st); nebantowal zadneho panskeho kmete (STRHÁRE 1601) 2. laický prísediaci súdu: s panem Hawrilem, s kmetem z podmiesta (BARDEJOV 1656); (Bože, daj), abich wiznawal pred zlim kmetem twe slowa wždy (KK 1709) 3. starý človek, starec: zwraštenu twaru kmet (:biwa:) (KoA 17. st) P. atpn Georgio Nowikmeth (v Brezne 1505); -ovský príd k 1: (lúka) ktera gest kmetouska (S. ĽUPČA 1657) P. tpn podle lanuw Kmetyowskych (BUDATÍN 1478 SČL); -stvo [-o, -í] s poddanská usadlosť kmeťa: polowic zemi, luk y gineho cokoliwek ku kmetstwu prinaležj; on s kmetstwy a služebnosty ušel (BÁTOVCE 1604; 1696)