klinec -nca m.
1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.
2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov
● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci; zavesiť učenie ap. na k. zanechať; → zlatý k. programu;
klincový príd.: k. tvar;
klinček -a m.
1. zdrob. k 1
2. voňavý kvietok s dlhou byľou a úzkymi listami, bot. Dianthus: k. poľný, k. záhradný
3. obyč. mn. k-y sušené púčiky tropického stromu klinčekovca voňavého, použ. ako voňavé korenie;
klinčekový príd.: k-á vôňa
klinec -nca pl. N -nce m.
klinec -nca pl. N -nce m. 1. ▶ kovový predmet s hlavičkou, dlhým driekom a ostrým hrotom slúžiaci na pripevňovanie al. spájanie predmetov, vbíjaním kladivom al. strojom: obyčajný desaťcentimetrový k.; stavebné, kolárske, čalúnnické klince; pribíjať klince kladivom; zatĺcť k. do steny a zavesiť naň obraz; stúpiť na hrdzavý k.; poraniť sa o k.; vyťahovať kliešťami staré klince z dosák 2. lek. ▶ chirurgická pomôcka, obyč. z ľahkých odolných kovov, zabezpečujúca správne zrastenie operovaných častí kostí; výplňová operačná náhrada určitej časti: kostný k.; vnútrodreňový k. 3. šport. profes. ▶ (vo volejbale) prudké zrazenie lopty tesne za sieť, silný smeč: klince súperov 4. ▶ bežné označenie okrasnej skleníkovej rastliny klinčeka záhradného Dianthus caryophyllus, s dlhou byľou, úzkymi sivozelenými listami a voňavým kvetom so strapatými, nahusto naukladanými korunnými lupienkami: darovať matke kyticu klincov; na stole stála váza s tromi ružovými klincami; Všetky ulice od stanice po Kolomanovu záhradu sa budú klincami jarabieť. [H. Zelinová] ◘ fraz. aj keby klince padali (hodnotiace vyjadrenie v situácii, keď sa musí niečo nevyhnutne urobiť) v každom prípade, za každých okolností; aj klince by pojedol je veľmi hladný až vyhladovaný; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu; trafiť/udrieť klinec po hlavičke úplne presne niečo vystihnúť, povedať výstižnú, priliehavú poznámku; zabiť si/zatĺcť si klinec do rakvy znemožniť sa, urobiť niečo neprípustné; zavesiť niečo na klinec skončiť s niečím, zanechať nejakú činnosť, prestať sa niečomu venovať; zlatý klinec programu/večera a) vrcholná časť, najhodnotnejšie vystúpenie b) iron. niečo nepochopiteľné, šokujúce ▷ zdrob. ↗ klinček
klinček ozdobný voňavý kvet • klinec: venovať niekomu kyticu klinčekov, klincov • nár. hrebíček • subšt. karafiát
klinec 1. tenký, špicatý a obyč. kovový predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: zatĺkať klinec do steny • nár.: šprnágeľ • šprnál (veľký klinec)
2. p. klinček
klinec, -nca m.
1. tenký a ostrý predmet obyč. z kovu, používaný na pribíjanie al. zbíjanie drevených predmetov: železný, drevený k.; zatĺcť, zabiť k.; pribiť niečo k-om, zavesiť na k. (napr. obraz, šaty ap.)
● hovor. aj k-e by pojedol je veľmi hladný; hovor. žart. cigáni mu k-e kujú v žalúdku škvrčí mu v žalúdku od hladu; pôjde, aj keď budú k-e padať v každom počasí, za každých okolností; zavesiť gazdovanie, remeslo, učenie na k. opustiť, zanechať; trafiť k. na hlavu, udrieť k. po hlave správne odhadnúť, uhádnuť, vystihnúť niečo; zlatý k. večera, programu vrcholné, najlepšie číslo;
2. ozdobný kvet, klinček: Zásteru mala plnú bielych a ružových klincov. (Zgur.);
klincový príd.: k-á hlavička h. klinca;
klinček, -a m. zdrob.
1. malý klinec;
2. ozdobný voňavý kvet; bot. k. záhradný (Dianthus caryophyllus);
3. obyč. v mn. č. klinčeky sušené kvetné púčky klinčeka voňavého, používané ako korenie
klinec m. (kľiňiec) 1. strsl, čiast. zsl tenký ostrý predmet z kovu, príp. z dreva na pribíjanie al. zbíjanie rozličných predmetov al. na iné účely: F stolárstve používame aj dreveňie aj železňie kľince (Pukanec LVI); Na hradu pribili klinec a jezulátko zme si zavesili (Kostolné MYJ); Zahlobila kliňec do sťeni (Bánovce n. Bebr.) L. driek klinca (St. Turá NMV) - časť klinca ukončená hlavičkou; ráfoví klinec (St. Turá NMV) - na obruči; deskoví klinec (St. Turá NMV) - na pribíjanie dosák; potkovní klínec (Vaďovce MYJ), konskie kľince (Malatiná DK) - na podkúvanie koňa; eterňitovie kľince (Malatiná DK) - s veľkou hlavičkou na pribíjanie eternitu; žatecké klince (Bošáca TRČ) - na upevňovanie podkovy na kopyto koňa; cigánskí klinec (Bošáca TRČ) - ručne zhotovený, s výraznou hlavičkou; anglickí kliňec (Valaská BRE) - so širšou podlhovastou hlavičkou na podkúvanie; zengoví kľiňec (Párnica DK) - s kužeľovito rozšírenou hlavičkou, na podkúvanie; pätkoví kľiňec (Párnica DK) - s koncom zahnutým do pravého uhla; rapantoví klinec (Nitr. Hrádok NZ) - na stiahnutie ramien klieští; potkovičkové klince (Myjava) - obuv. klince (so širšou hlavičkou na pribíjanie podkovičky na opätky obuvi) F. pichlaví jako klince (Kochanovce TRČ) - veľmi pichľavý; kľince strieľajú (Košťany n. Tur. MAR) - veľmi mrzne; cigáni mu klince kujú bruchu (Lukáčovce HLO), klince bi zedél (Bošáca TRČ) - je veľmi hladný; krava dostala klinec (Čataj MOD) - má cudzie teleso v žalúdku; biď zavesení na kľincu (Rim. Píla RS) - iron. musieť byť vždy k dispozícii 2. strsl druh lúčneho i záhradného voňavého kvetu, bot. klinček (Dianthus): Na celih Doľnih lúkah ňigdo ňima takie krásne kľince! (Pukanec LVI); Polož mu klince za kalap! (Revúca) L. špaňielski kľinec (Pukanec LVI), tureckí kľiňec (Mašková LUČ) - druhy záhradnej rastliny 3. vták s kosákovitými krídlami, zool. dážďovník (Apus): kľiňec (Vígľaš ZVO)
klinec m 1. kovový al. drevený zahrotený predmet s rozšírenou hlavičkou na spájanie, pribíjanie predmetov al. na vešanie: klinczy pribigeti (P. ĽUPČA 1540); cokolwek gest pry dome, gako su dwere, powaly, ffogasse, gedny slowem klyncom pribite, to abi se pri dome zanechalo (SUČANY 1677); do mlina 12 klinczou do kolesza (KRUPINA 1689); (na psa) remena, klinczy obita obruc, obogek spičaty (KoA 17. st) so zúbkami; klince nebo hrebiky (DUBNICA n. V. 1722); verticulum: kljnec na huslách (KS 1763) kolíček na napínanie strún; (gazda mal) dwe brány, gednu s železnými klinczy (HRK 1773) s hrotmi L. hlavatý, klobúčatý k. s veľkou hlavičkou: klinczou hlawatich (KRUPINA 1687); klobucžate klince (DUBNICA n. V. 1723); k. peňažník, peňažný, pobabčený, turáčny v hodnote menovanej mince: pobabčenich klincou 80 (ZVOLEN 1654); klinczou penažnikou 6; klynce turačne robily, ostatnye penažne (KRUPINA 1687, 1704); prírožný, rohový k. na zbíjanie rohov na krove: rohowe klince (ZVOLEN 1626); klince priroznie (KRUPINA 1702); šindľový, šindoľový k. na pribíjanie šindľov: ssyndolowych klynczow (BOJNICE 1615 E); ssindlowich klincou (KRUPINA 1693); lattowych klynczow (BOJNICE 1615 E) na pribíjanie lát; klyncou podkownych na pribíjanie podkov; plechowich klinczou na kocs na pribíjanie plechu; 15 kolesznich klinczou na pribíjanie obručí; meskimu wozaru ssynowych klinczou na pribíjanie kovových pásov na voz (KRUPINA 1689; 1695) F. bezboznj swe spasenj na klinec zawessawagj (SP 1696) odkladajú ako nepotrebnú vec; klinec z wreca sa wikole, ačkolwek sa skrywa (GV 1755) pravda vyjde najavo; nezanecha teho klinca ve stene (KC 1791) zoberie všetko 2. malý klin: drewo se má klincem, kljnem rozbjgati (KS 1763) 3. klinovitý kus poľa: P. tpn dwa buki Na klinci (ŽILINA 1664) 4. bot klinček záhradný Dianthus caryophyllus: diewku nassiel w zahradie klince kradnuc (P. ĽUPČA 1582); klinec, karafiat (KrN 1795) 5. obyč. pl korenie klinčeky: dumbyer, klince; kramske klincze (KRUPINA 1684; 1706); klincový príd k 4: hrebičkowe neb klinčowe semeno (PR 18. st); L. oleum chamaemelinum: klincowy oleg (LD 18. st) farm klinčeková silica; k 5: (sukňa) klinczoweg ffarbi (ĽUBIETOVÁ 1612) hnedej