kiš kiša pl. N kiše m.
kiš, kiš kiš cit. ▶ vyjadruje škodoradosť, výsmech obyč. sprevádzané udieraním jedného ukazováka o druhý: k. k., tak ti treba!; Kiš, kiš, nás nechytíš! [Miloš Ferko]
kiša ž, kiš m maď váha na voze, za ktorú ťahá kôň: kolar delal k wozom ramena a kisse 3 (BLATNICA 1681); okowal iednu zadnu kissu (KRUPINA 1689); chamy y s kisom; biressowj na kissu (M. KAMEŇ 1727; 1739)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich