kič, kič-kič (kíč) cit. čiast. strsl i zsl pokrik na kozu pri odháňaní (miest. i privolávaní): Kič-kič, predž o_toho stromku! (Bánovce n. Bebr.); Kič-kič, iďeš preč s tej burgiňe! (Ludanice TOP); kíč (Zázrivá DK); Kič, koza (Blatné MOD); Na moja, na, kič, kič (Sučany MAR)