kečka -y -čiek ž. hovor. štica: kučeravá k., pohodiť k-ou
● k., z k-y sa mu parí a) je mu horúco b) je napätý (od starosti, zodpovednosti ap.)
kečka -ky kečiek ž.
kečka -ky kečiek ž. 1. hovor. ▶ chumáč vlasov nad čelom, štica: hustá, plavá, ulízaná k.; pohodiť kečkou; hrabol prstami do neposlušnej kečky; Chlapča malo od potu zlepenú kučeravú kečku na čele. [H. Zelinová] 2. obyč. pl. kečky etnogr. ▶ pramene vlasov začesané za uši al. zapletené do dvoch až štyroch vrkočov po oboch stranách tváre (ktoré nosili muži napr. na Liptove, v Detve, Novohrade až do začiatku 20. stor.): jánošíkovské kečky ◘ fraz. [rozmýšľa, pracuje, robí niečo] až sa mu kečka/z kečky parí veľmi sa namáha
kečka p. štica, vlasy 1
štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica • hovor. kečka: pohodiť kečkou • expr. čuprina • zried. čupry: odhrnúť si čuprinu • ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu • hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy • expr. hriva • zried. vojka (Figuli)
p. aj vlasy 1
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
kečka, -y, -čiek ž.
1. chumáč vlasov nad čelom, štica: strapatá k.; hodiť k-ou
● k. sa mu parí je mu horúco: Kopali, len sa im tak kečky parili (Hor.) veľa pracovali, až im bolo horúco;
2. nár. obyč. v mn. č. kečky pletence vlasov, aké nosia chlapi na Detve: Mal červené remence zapletené v kečkách. (Tim.); bača s dlžiznými kečkami (Tim.); Keď však môj tátoš začal zadkom vyhadzovať, vypustil som opraty, t. j. kečky, za ktoré som sa držal (Lask.) pletence z hrivy u koňa
kečka ž. 1. csl chumáč vlasov (nad čelom), štica: Aj brilantinou si masťieva kečku, abi mu pekňe stála (Hliník n. Hron. NB); Pán rechtor ho za käšku vitähali (Brusník REV); Naco śi sebe taku veľiku kečku zochabil? (Torysa SAB) L. zaviazadz meh na kačku (Letanovce SNV) - motúzom zaviazať do formy štice F. käčka sa mu parí (Prievidza), ale sa mu kečka parí (Lukáčovce HLO), ale sa mu kečka zaparila (Vaďovce MYJ), tak som śe spocil, a_śe mi kačka pari (Letanovce SNV) - je mu (mi) horúco 2. jstrsl zastar. obyč. mn. č. pletenec z vlasov, vrkoč: Aj ďéučencon, kod male zo päd rokou, tag in urobili käčke (Kalinovo LUČ); kečke (Zvol. Slatina ZVO); käčke (Senné MK) 3. tes. časť konštrukcie strechy na dome, kde sa spájajú rohy: Zapíľi sä f käčke a spolu sä potom zbijú (Párnica DK) 4. kolár. železná obruč v strede drevenej hlavy kolesa: Käčka (Turíčky LUČ)
käčka p. kečka
kačka2 p. kečka
kečka [ke-, kä-, ka-] ž 1. chumáč vlasov nad čelom, štica: käczku sebe odrezal (PEZINOK 1661); za kačku (ho) chitil (V. ČEPČÍN 1734); včitel (žiakov) za kačku nemykal (BZ 1749); nech mu wezme kecku do ruki (KRUPINA 18. st); x. pren nielen gednim se bude kacžka krčit (S. ĽUPČA 1689) budú v tiesni 2. vecheť slamy uviazaný na zabodnutej palici na znak zahájenia pozemku: hora zahagena morussow, zawozy a kaczkow (K. N. MESTO 1690 E) 3. predná časť, čelo strechy: dali sme tisslearu od keačky na piwnici ffarbenia d 24 (KRUPINA 1717) 4. k-y pl mužské vrkoče: kačky hrebenom čessu (KoB 1666) P. tpn Kechka (MALATÍNY 1539); od Kečky (S. ĽUPČA 1613); (lúka) pod Kačkou (H. JASENO 1733); -ový príd k 1: po zvade býva bitka kačková (PV 17.-18. st) ťahanie za vlasy