Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ssn hssj

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ke/465288±493 1.75: substantíva ž. L sg. 284933→284943
+76
−58
výške/17424 ruke/16627 stránke/8744 láske/8039 republike/6684 Amerike/6616 politike/6040 otázke/5139 tabuľke/4803 rieke/4111 snímke/3853 prestávke/3502 Afrike/3408 stoličke/3201 banke/3194 zbierke/3180 diaľke/2980 dlážke/2910 hĺbke/2848 lavičke/2825 ekonomike/2670 obývačke/2484 ponuke/2417 bitke/2408 obrazovke/2401 dĺžke/2278 prevádzke/2187 dovolenke/2069 skratke/1783 prehliadke/1746 ke/1738 (2387/144634)

-ke/465288±493 38.57: substantíva (zmiešané) m. živ. N sg. 631 Burke/407 Bernanke/219 (1/5)

-ké/709532±698 1.60: adjektíva m. neživ. N+A pl. 1. st. 144376±155 veľ/10892 slovens/4692±77 politic/3825 vyso/3512 ťaž/2890 ekonomic/2705 rovna/2477 obrovs/2289 ľuds/2184 historic/1985 americ/1876 člens/1766 technic/1708 spoločens/1634 vedec/1394 vojens/1377 nábožens/1211 dets/1201 typic/1160 špecific/1133 čes/1126 umelec/1122 charakteristic/1014 (2411/89203)

-ké/709532±698 1.39: adjektíva ž. N pl. 1. st. 88492→88488
+74
−84
veľ/6538 slovens/4807 vyso/4519 politic/2837 ľuds/1527 rovna/1432 historic/1211 americ/1124 spoločens/1069 technic/1039 čes/1034 ťaž/1021 obrovs/982 vojens/935 dets/925 mests/870 ekonomic/767 typic/742 rus/726 nábožens/691 fyzic/672 žens/670 praktic/629 (2154/51721)

-ké/709532±698 2.30: numeráliá (adjektívne) ž. A pl. 127 mnohora/71 dvoja/20 tisícora/14 stora/9 (6/13)

-ké/709532±698 4.06: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A pl. 115 mnohora/68 dvoja/25 tisícora/8 (5/14)

-ké/709532±698 33.18: pronominá (neúplné) s. A pl. 21 toľ/13 (2/8)

-ké/709532±698 29.57: numeráliá (adjektívne) ž. N pl. 92 mnohora/39 dvoja/18 troja/13 tisícora/10 (4/12)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

kalný príd obsahujúci znečisťujúce prímesi, zakalený, mútny: do wody kalneg (DOMANIŽA 1664); kalné a possmúrne nebe (NK 1721); spurcum vinum: mútne, wodnate wjno kalné (KS 1763); bledé a kalné očj (ŠkD 1775)
F. w kalneg wode k sweg strane ribj lowiti si chtel (DuH 1726) chcel ťažiť z neurovnaných pomerov, z nejasnej situácie; subst k-é s kal: co se na spodku kalneho ustogj, toho wezmi geden lot (TCh 18. st); -o prísl: turbide: mútňe, kalnó (KS 1763)
P. tpn riuuli Kalnich (v Turci 1287 VSS); poss. Kalnicza (v Trenčianskej 1396 VSO)


komora ž gr/lat
1. menšia, obyč. nevykúrená miestnosť používaná na spanie al. ako sklad: (dom) s cziernow yzbow a s komorow (P. ĽUPČA 1585); w komore piwneg (ORAVA 1611 E) v pivnici; w komore pekarskey (LIETAVA 1612) v pekárni; w pitworney komore (BYTČA 1614); (vinica) y s kamenou komorou (BÁTOVCE 1628); o komore ložneg; w ljhagjceg komore (KoB 1666); gizba z spacy komoru (OP 1685); magerka w mličneg komore z smetany maslo dela (KoA 17. st); bibliotheky aneb kniharske komory (MS 1749) knižnice; aviarium: ptáči komora (WU 1750) klietka; cubiculum: komora na léhanj; ephebia: ďetjnská komora; libraria: knihowá komora knižnica; armamentarium: zbrogowna, komora zbrogny zbrojnica; grammatophilacium: komora listowny kancelária; technophylacium: remeselná, kumsstowná komora dielňa; promtuarium: pokrmná, potrawná komora; amarium: komora pre pokrm miestnosť na uskladňovanie potravín (KS 1763); do strowneg komory (WP 1768) na potraviny
2. väzenie: nje do klady, nez do komory gich sazagu (GALANTA 1663); do dluzneg komori do wezenia (BARDEJOV 1694) do väzenia pre dlžníkov
3. prenajatá miestnosť: w Bystricy komoru sobe drzy (s. l. 1580); zustawal u Abrham Qvellera komoru (B. BYSTRICA 17. st)
4. uzavretá a zastrešená časť koča: hintow pansky z komoru (s. l. 1676)
5. anat dutina v tele: komora neb ženská medennice (ZK 1778) maternica; Smrtonoss panuge nad žlucžu, nad dechem a tagnu komoru (Kal 18. st) maternicou
6. vysoký úrad (kráľovský, mincovný, banský, stoličný a i.), kt. mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti: pryalo se z komory cremniczkeg srybra (BOCA 1588); praefectus aerarii: prezydent komory (DQ 1629); radie a consisteriu komory prešpurskej (KOLAČÍN 1637 LP); slawna komora uherska (M. JÁN 17. st); skrze nejvyši komorsky urad v slavnych komorach banskych dava se na znamost (B. ŠTIAVNICA 1605 CM); strany mestskeg komory anebo mestskeho domu (P. ĽUPČA 1706); knižetcy komora (LC 1707); aerarium: pokladnice, duchodnj komora obecná; papežská komora, kde se kardinalowé k wolenj papeže scházegi (WU 1750); aerarium: komora duchodny pokladnica; fiscalis: statek, ktery do komori obecnég náležj; cimeliarchium: komora pokladny pokladnica; deicere alvum: do komory na stolicu gjti; salinarium emporium: solná komora úrad, kt. dozeral nad predajom soli (KS 1763); prezydentowe komory dworanské (:králowské pokladnicy zprawcowé:) (STo 1783); od lotterigskeg komory wloženy (zisk) (Kur 18. st); -ný príd k 1: na komornych dwerach (TRENČÍN 1694); w komornim okne (s. l. 1750); cubicularius: opatrownjk komorny komorník; abra: komorny pánna komorníčka (KS 1763); komorné pannenky (ŽS 1764) komorníčky; k 6: qvaestorium: komorny dúm; triumviri monetales: k peňezom hledjcy komorny páni úradníci komory (KS 1763); subst k. m komorník: cubicula: komorny (LD 18. st); k-á ž komorníčka: pri stole gsuca dcera, komorna (SO 1785); k-é s poplatok za želiarstvo, komorníctvo: zadney dawky ani zadneho komorneho nema dawati (P. ĽUPČA 1555); -ský, -ovský príd k 6: komorouskymu poslu (večeru) (KRUPINA 1696); najvyši komorsky urad v slavnych komorach banskych (B. ŠTIAVNICA 1705 CM); prišli komorovski pani na inkviziciu (S. HORY 1752 E); fiscarius: komorsky, králówsky rečnjk (KS 1763); na znameni prava zemskeho, ktere sl. komorovskemu panstvu (komora) naložila a poručila (RUŽOMBEROK 1786 E)


krádež ž/m
1. neoprávnené privlastnenie si cudzej veci: v kostele se kradess stal (BOJANOVICE 1539); neyaku kmdez vcziniti (ŽILINA 1554); gestli by se cechowny mistr dopustil kradeže (CA 1675); Daniel Czuzy mnohonasobnau kradež dobrowolne wiznal (BOCA 1773)
2. ukradnutá vec: ktoz swuoy kradez nayde (ŽK 1473); kluč od kameničky wzal a takowu kradež tam donassal (KRUPINA 1741); (lev) naplnil ležysko swé s krádežú (KB 1757) korisťou
3. náchylnosť, sklon na kradnutie: furacitas: kradež, prirozenost zlodegská (KS 1763); -ný, -ský príd zlodejský:
L. kupi kradezskey; kradezsky mord lúpežná vražda (ŽK 1473); furax: kradliwy, kradežny; furtificus: krádežny, k krádeži nachylny (KS 1763); -ne prísl: čarodegnice žadneho chleba z wassy domniwaleg wečere kradežne neberu (DuH 1726); (:čert:) cťenj Bohu podlužné krádežňe na seba prenášagícý (BN 1790); po k-e prísl výraz: furaciter: po zlodegsky, krádežňe, po krádežňe (KS 1763); -stvo [-o, -í] s krádež, kradnutie, zlodejstvo: ne w kradestwi mame mlčeti (TC 1631); žadost k penazom pričinu biwa kradestwa (MS 1758); pripomenuta pokuta nagde mista pri tich negmenssich kradestwich (VoP 1760); grassatio: rabowánj, kradežstwo (KS 1763); mnohe lupestwi, kradestwj, zbogstwj pachal (Káz 18. st)


kráľovský príd patriaci, podliehajúci kráľovi: na kralowskey swobodney cestie (ŽK 1473); dwuor kralowsky (TRENČÍN 1483); w kralowskeg komore (L. SIELNICA 1570); sedj w kralowskeg stolycy (KoB 1666) na tróne; ze wsseckich sedmich slobodnich kralowskich a banskich miest (PUKANEC 1769)
L. v tituloch a osloveniach: Geho Welebnosti Kralowskeg (BRATISLAVA 1559); Geho Yasnosty Czysarskeg a Kralowskeg radda a komornik (DUBNICA n. V. 1687); tyrius color: králowská barwa (KS 1763) červená šarlátová farba;
x. astron Mléčna cesta, Králowská cesta na nebi (KS 1763);
x. bot kopija k-á, kopíčko k-é ľalia zlatohlavá Lilium martagon: asphodelus: kopya kralowská (KoB 1666); albucum: zlatohlaw anebo kopitko (!) králówské (KS 1763); čakanka k-á, svalník k. ostrôžka poľná Consolida regalis: consolida: ostrosska aneb čakánka králowská; vaccinium: swalnjk králowsky (KS 1763); k. trank rastlina z rodu dvojzub Bidens: waril gj z kralowskim trankem (HL 17. st); zelnjkowý a kapustowý strom, gináč králowská palma rečený (BH 1798) palma kráľovská Oreodoxa regia;
x. chem k-á voda kyselina dusičnochlórová, lučavka kráľovská: kralowská woda z sanytru (TT 1745); subst k. m drobný peniaz, stotina, uhorského zlatého, denár: za dwaczat zlatih a za dwanast kralowskich (TRNAVA 1577); any kralowskeho odtud newzal (SKALICA 1654); wykug to na tenučke plessky gako uherčyky aneb kralowske (OCh 17. st); k-é s dávky odovzdávané do kráľovskej pokladnice: howoril, že ge mestečku dlužen, aby se kralowske napredok wzalo (SUČANY 1757); po k-y [-u] prísl výraz: regifice: po kralowsku (LD 18. st)


krčemný, krčmenný príd krčmový: (zlo) pachaly, sucze pod trunkem krcžemnym (MARTIN 1575); pansky krčemny dum (LIKAVA 1625 U2) krčma; krčemne kantry (ORAVA 1625 U2) poplatok za obecnú krčmu; dal gsem na potrebu krczemnj 3 fl (s. l. 1652); dwere na krčmenneg izbe (TRENČÍN 1694); subst k-é s poplatok za obecnú krčmu vrchnosti: krčemneho fl 419 (ORAVA 1625 U2)


krvavný príd krvavý: Mary Stuarty slawná krwawná smrt (PeP 1771)
L. androdamas: černy drahy kameň, krwawny kameň (KS 1763) geol krveľ, hematit; subst k-é s pokuta za krvipreliatie: co se dotycze krwawneho, teho se taga (KRASŇANY 1665)


kuna [-na, -ňa] ž
1. zool škodlivý dravec s cennou kožušinou z rodu Martes: martes: kuna (NP 17. st); martes: kuňa, tchor (KS 1763); tchor planssim wlasem od kuni se deli (PR 18. st)
L. mnostwy kún wodných (KrP 1760) vydier (Lutra lutra)
2. kunia kožka, kožušina: dlužny su dwe kuny (BUDATÍN 1478 SČL); damasskowu ssupyczu poczitu kunamy (PARÍŽOVCE 1564); vherske kalpagi z kunyama nadssite ((TRENČÍN) 1686); mentek bez futra, len kunu prissige (KRUPINA 1721)
3. železná objímka, v ktorej sa otáčajú dvere al. pánt: za kunu do sserhoweg swetnice (ŽILINA 1585); na wratach kuna, haspra a babka (Z. PODHRADIE 1696); stlupy y werage smrekowe, zeležne kuny a na spodku capy (BYSTRIČKA 1742)
4. železné putá: kuny na hrdlo (LIETAVA 1633); kuna aneb obogek železni na wazne (TRENČÍN 1675); -í, -ový príd k 1: od kuneg kožky (B. BYSTRICA 1692); k 2: kunyu ssubu (PARÍŽOVCE l564) podšitú kožušinou z kuny: dva klobuky: jeden kuny a druhy popeliczy (s. l. 1541 E); kunowe klobuky ljsstimi chrbty pramowane (B. BYSTRICA 1723); podssity kunowy klobuk (KRUPINA 1741)
L. k-é dukáty, peniaze poplatok za nedodané kunie kožky: danniczy dawagy kunowich dukatow 5 1/2; kunowich penezy dawagy spolecžne (K. N. MESTO 1690 E); subst k-é s poplatok za nedodané kunie kožky: kunoweho dawagy spolecžne f 6 (K. N. MESTO 1690 E); -ka dem k 3: na dwere zeleznu kunku (TRENČÍN 1713); -ica dem k 4: furcones vulgo kunicze (TURIEC 1589)


kúpny, kupný, kupovný príd vzťahujúci sa na kúpu; kúpený: podle obycžege aneb zwyku kupneho meli dati na sskodu nemalu (LIPTOV 1581); daly sme do nasseho protokolon zapsatj yak kupnj laz, ano take y darowany (SLIAČE 1630); emtionalis: kúpny, kupowny (KS 1763); subst k-é [-é, -ô] s odmena za sprostredkovanie kúpy: dawal kupnuo; nevy, kde by on to giste kupne podyeval (LIPTOV 1581 E)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu