kazár -a m. zastaráv. prísny udržiavateľ disciplíny, poriadku ap.: má nad sebou k-a
kazár -ra pl. N -ri m. (prísny človek)
kazár -ra L -re obyč. v spojení držať niekoho na kazáre m. (vyžadovať disciplínu)
kazár1 -ra pl. N -ri m. zastar. ▶ prísny udržiavateľ disciplíny, poriadku a pod., prísny človek: Trochu je z neho odľud, ženu má kazára. [F. Hečko]
kazár2 -ra L -re m. zastar., obyč. vo fraz. spojeniach držať niekoho na kazáre ▶ vyžadovať od niekoho poriadok, disciplínu, prísne niekoho vychovávať; vziať/zobrať niekoho na kazár napomínať, karhať niekoho ◘ parem. dieťa bez kazára ako kôň bez kantára
kazár1, -a m. udržiavateľ poriadku; prísny človek: Robotníci vedeli, že stojí kazár nad nimi. (Kuk.) Ženu má kazaára. (Heč.) Chcete mať kazárov nad sebou? (Záb.) Keď Ile nebude, nebude anikazára v dome. (Tim.);
kazárka, -y, -rok ž.;
kazársky príd. i prísl.
kazár2, -a, 6. p. -e m. ľud. prísny poriadok, disciplína: obyč. len v spojeniach držať niekoho na k-e vyžadovať od niekoho poriadok, disciplínu; vziať niekoho na k. napomínať, karhať: Tá vás lepšie učila móres a na kazáre ostrejšie držala. (Hor.) Človek bez k-a ako kôň bez kantára. (prísl.)
kazár m. (kazar) 1. prísny človek: Jeho maťi bola kazar a vidíž, aj tak si s ňím ňepomohla (Návojovce TOP); Na ťeba bi sa len dobrí kazar zešél (Bošáca TRČ); F. na každého sa nájdze kazar (Papradno PB) - človek, ktorý ho naučí poriadku 2. zstrsl, zsl prísna disciplína, obyč. v poj. zobraď na kazár (Prochot NB) - napomínať, karhať; virázď bes kazáru (Pečenice LVI) - bez zmyslu pre poriadok a disciplínu; vziaď ňiekoho pot kazar (Návojovce TOP) - pod prísnu kontrolu; biď na kazare (Bánovce n. Bebr.) - prísne držaný
kazár m 1. udržiavateľ poriadku, dozorca: trikrat sem ho obzalowal pred panem kazarem (BÁTOVCE 1622) 2. mravokárca: castigator: kazar (DSL 18. st) P. atpn Girik Kazar (v Žiline 1555)