karabína, -y, -bín ž. i karabín, -u m. ručná strelná zbraň, kratšia a ľahšia ako obyčajná puška: Valaška, karabín a pištoliek dvoje. (Botto) Vyšiel z koliby z dvoma karabínami. (Ráz.-Mart.);
karabínový príd.;
karabínka, -y, -nok ž. zdrob.
1. malá karabína: Musel znovu nabiť krátku karabínku. (Gráf)
2. tech. kovové oko s perom slúžiace na zavesovanie, pripínanie povrazov (súčasť horolezeckého výstroja)
karabína ž. i karabín m. strsl, zsl, šar zried. kratšia puška: Tam bou̯ aj Ďuro, doňiesou̯ karabínu (Detva ZVO); Jano má doma karabínu (St. Hory BB); Za Frandz Jozefa buľi pri vojsku karabini a to jih maľi tote paradne oficire (Ratvaj SAB); karabín (V. bielice TOP, Lukáčovce HLO)
karabín m, karabína ž nem kratšia a ľahšia puška: dwa karabiny (ŽILINA 1666); szamopal flynta, tak recženy karabin (KRUPINA 1691); flintovi hladkj karabin (B. BYSTRICA 1704 E); flynti a karabyn (DRAŽKOVCE 1711); sclopetum: ručnica, karabina, pjsstola (KS 1763); -ček dem: karabynczek geden (KRUPINA 1691)