kantár -a L -i mn. -e m. hovor. ohlávka
kantár -ra L -ri pl. N -re m.
kantár -ra L -ri pl. N -re m. ⟨turk.⟩ ▶ časť konského postroja na hlavu, ohlávka so zubadlami: pritiahnuť k.; chytiť, držať koňa pevne za k.; Preto mu na kantár pripínali starý klobúk, aby nevidel sklon cesty. [A. Bednár]; Teraz sú už obidvaja múdrejší, radi behajú so saňami po hore, a keď sa chystáme na jazdu, sami pchajú hlavy do kantárov. [K. Jarunková] ▷ kantárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: napraviť poníkovi k.
kantár -a m. ‹maď < tur› ohlávka aj so zubadlami
kantár p. ohlávka
ohlávka časť (konského) postroja upevnená na hlave zvieraťa • zastaráv. kantár: držať koňa za ohlávku, za kantár • zried. náhlavok • nár.: ohlávok (Jégé) • ohlavník (Ondrejov)
kantár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. časť konského postroja na hlavu, uzda: Gazdovia držali kone za kantáre. (Tat.); pritiahnuť k., pren. (o človeku) byť prísny k niekomu, držať ho nakrátko: Hneď prvý deň položila mu (mužovi) kantár na plecia (Tim.) začala ho držať nakrátko;
kantárik, -a m. zdrob.
kantár m. 1. csl časť postroja na hlavu koňa: Potom sa dá zubadlo, kantár sa založí na hlavu (Lišov KRU); Dau̯ na toho šarkana kantár aj sedlo (Senohrad KRU); Daj koňovi kantár na hlavu! (Návojovce TOP); Na hu̯avie biu̯ kantár (Hlbokié SEN); Kuň ma na karku chomund i kantar (Dl. Kúka BAR) F. držád na kantári (Bošáca TRČ) - prísne vychovávať, držať nakrátko; ja bula na dluhim kantaru (Sobrance) - voľná, slobodná, nedržaná nakrátko 2. gem plátená kapsička na nosenie jedla do poľa: Do kantárä mu dali ra̋niški aj loški, abi odniasó ocovi obet (Sirk REV)
kantár1 m tur/maď súčasť konského postroja zakladaná na hlavu, uzda: kantar a kona zgednaly (RAKOVO 1643); kantar duplowany z cinowanim zubadlem (B. BYSTRICA 1692 E); sedljacký kantar (KRUPINA 1721); stryberny kantar tureczky (s. l. 1737); z úzdú aneb kantárem (KB 1757); kantare robotne; kantare kočowe (DVOREC 1772); pren L. vložiť, zahodiť k. (komu) na čo obmedziť ho v niečom: (Boh) nám neylepssj uzdu aneb kantár na nasse žádostj zahadzuge (StN 1786); mel ho na ostrem kantari drzaty (PUKANEC 1767) mal byť naňho prísny; (prosili vrchnosť), aby na jeho gazik welmo rozpussteny kantar dobri wložitj račili (PUKANEC 18. st); prosi, abi takoweg bez kantaru gakossto rozumu pozbaweneg osoby satisfactia prisuzena bila (PUKANEC 1787) duševne chorej
kantár2 p. kantnár