kalina -y -lín ž. vlhkomilný krík s bielym kvetenstvom a červenými bobuľami, bot. Viburnum; jeho záhradná odroda s guľovitým kvetenstvom;
kalinový príd.
kalina -ny kalín ž.
kalina -ny kalín ž. ▶ opadavý ker z čeľade zemolezovitých s bielymi kvetmi a červenými bobuľami, niektoré vyšľachtené odrody sa pestujú v záhradách a parkoch: ošetrovať kríky kaliny; Rástli tam prevysoké poľné čerešne, pod nimi kriačky divých pôľok a kysličia, kriaky bazy, kaliny, trniek a šuchotavej leštiny. [Ľ. Ondrejov] □ bot. kalina obyčajná Viburnum opulus rastúca v lužných lesoch; kalina voňavá Viburnum farreri pestovaný druh ▷ kalinka -ky -niek ž. zdrob. i expr.: zakrpatená k.; obdivovať kvety kalinky
kalina, -y, -lín ž.
1. ker s červenými plodmi (Viburnum): Chmeľ zadúšal kalinu. (Jes-á)
2. bobuľovité ovocie tohto kra: líčka ako k. (Chal.) červené, zdravé; šuhaj ako k. (Dobš.) zdravý;
kalinový príd.: k. ker;
kalinka, -y, -niek ž. zdrob.
kalina ž. 1. csl ker s červenými plodmi, bot. kalina obyčajná (Vibrum opulus): Ciouke do člnka sa robia s kaľine (Senné MK); Tote bombuľki, co na kaľiňe rośňu, ta to otrova (Torysa SAB); kalina (Rozbehy SEN) 2. csl plod kaliny: Ňejec kalini, oráviš sa! (St. Hory BB); kalina (Rozbehy SEN) L. červena ja_kaľina (Žakarovce GEL) - sfarbená dočervena; kalinka ž. zdrob. expr. k 1: Kaľinka rosťie pri voďe (Kociha RS) kalinový príd. vzťahujúci sa na kalinu: kaľinovo drevo (Sobrance); Kaľinovi ľes (Soľ VRN)
kalina ž bot 1. k. obyčajná Viburnum opulus: sambucus aqvatica, montana: kalina (KS 1763); Wasserholder: kalina (KrN 1795) 2. jarabina vtáčia Sorbus aucuparia: Vogelbeerbaum: kalina (LF 1791) P. atpn Greguss Kalina (P. ĽUPČA 1583); -ový príd: kalynowy kwet (KLe 1740) P. tpn Kalnov ( 1279 Kalinovo VSO); -ka dem: vodná k. bot ľuľok sladkohorký Solanum dulcamara: Bittersusstrauch: wodna kalinka (KC 1791); wodnj kalinka, sladkahorka (LF 1791) P. atpn Joann Kalinka (ZVOLEN 1619)