kalamár -a L -i mn. -e m. nádobka na atrament
kalamár -ra L -ri pl. N -re m.
kalamár -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat. ~ gr.⟩ ▶ menšia, obyč. sklenená nádobka, fľaštička na atrament používaná v minulosti: krištáľový k.; ťažký bronzový k.; písacia súprava s kalamárom; školská lavica s kalamárom; namočiť pero do kalamára; Sváko Klino prudko bodol perom do kalamára. Bolo počuť škripotať pero po papieri. [D. Tatarka]; Na starožitnom písacom stole stál starožitný kalamár s kvalitným atramentom. [InZ 2002] ▷ kalamárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: opatrovať starý rodinný k.
kalamár -a m. ‹l < g› nádobka na atrament
kalamár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. nádobka na atrament: namočiť pero do k-a;
kalamárik, -a m. zdrob.
kalamár m. (kaľamár) csl nádobka na atrament: Namoš piero do kaľamára! (Kociha RS); Že nevivrátíš tot kalamár! (Rochovce ROŽ); Školskéj lavici bóu̯ kalamár z atramentom (Bánovce n. Bebr.); Rozbil som kaľamár (Papradno PB); Kaľamar śe rozbil a viľalo śe šicko na stul (Čemerné VRN); kalamárik m. zdrob.: kalamárik (V. Bielice TOP)
kalamár [-la-, -le-] m lat, kalamáriš m lat/maď 1. schránka na písacie potreby: (mužovi) pri boku byl kalamar pisarsky (SP 1696); theca calamaria: kalamár, pjsarska sskatula, kde pera a brka skowawagu (KS 1763) 2. nádobka na atrament: uzawši kalamar a papier, počal popisouat (ZAMAROVCE 1616); na vitrolium do calemara meskeho (KRUPINA 1684); (pero) mačime do kalamare (OP 1685); kalemar geden (KRUPINA 1689); atramentarium: kalamar (KS 1763); tinta, kalamáriš (AD 1782) 3. zool druh sépie: sepiola: morsky pawúček, kalamár (KS 1763) P. atpn susedu Kalamarowy (HLOHOVEC 1553); -ový, -sky príd: L. truhlička k-á schránka na písacie potreby: za truhličku kalamarowu (s. l. 1655); kalamarska truhlička, čo ge gako pulpit (L. JÁN 1683)