kaňa -e ž. myšiak;
kaní príd.
kaňa kane kaní ž.
kaňa kane kaní ž. ▶ sťahovavý vták, dravec z čeľade jastrabovitých, čokoládovohnedej farby, obyč. hniezdiaci na riekach, rybníkoch a iných vodných nádržiach, požierajúci obojživelníky, drobné cicavce a menšie vtáky: hniezdisko kaní □ zool. kaňa močiarna Circus aeruginosus; kaňa popolavá Circus pygargus
kaňa p. myšiak
myšiak dravý vták živiaci sa drobnými hlodavcami • kaňa: po oblohe krúži myšiak, kaňa • nár.: myšilov • myšilovka
kaňa1, -ne, -ní ž. ľud. dravý vták živiaci sa myšami, myšiak: Spustí sa (na zajaca) kaňa. (Kuk.); striehol ako kaňa (Záb.) dravo;
kaní, -ia, -ie príd.: k-ie mláďa
kaňa2, -ne, -ní ž. hovor. atramentový fľak, machuľa: urobiť k-u, zošit je samá k.;
kanka, -y, -niek ž. zdrob.
kaňa1 ž. 1. csl dravý vták, zool. myšiak hôrny (Buteo buteo): Bou̯i kaňe, ucháňe, v žitoh mau̯i hňiezdo (Zázrivá DK); Nat kopcom stále poletuje kana (Val. Belá PDZ); Ťi ňeviém povedať, či kaňa je užitečňí fták (Chocholná TRČ); Ja rada sluchala, ke_ta_kaňa grafčela v jeśeňi (Dl. Lúka BAR); kaňa (Udavské HUM) F. je hluchá ja_kaňa (Bánovce n. Bebr.) - slabo počuje; bodaj toti kurčeta kaňa prežehnala! (Jenkovce SOB) - nezobrala 2. sšar vrchný snop na kríži, ktorý spevňuje ostatné snopy: kaňa (Richvald BAR)
kaňa2 ž. 1. záh atramentová machuľa: Já bich s takíma kaňama písanku nemohla miet, ten list s tú kaňú vitrhňi! (Skalica) 2. tes. spôsob väzby brvien v uhloch zrubového domu: kaňä (Chlebnice DK)
kaňa ž zool názov pre viaceré druhy dravých vtákov, kaňa Circus, myšiak Buteo, haja Milvus: vultur: kania (VT 1648); ptacy drawy gsau kane, lunak, sup (KoA 17. st); L. morská, vodná k. názov pre viac druhov vodných dravcov: wodnég kani a gástraba (KB 1757); lucerna: kaňa morska (KS 1763) P. atpn Kana (v Abovskej 1323); Mateg Kanie (v Trenčianskej 1520 SČL); Georgius Kanya (v Pitelovej 1572 U1); -í, -ový príd: milvinus: kany perj; pullus milvinus: kany wtáča mláďa kane; vulturius: kaňowy (KS 1763); pulvae milvinae: kanove pero (LD 18. st)
kaní p. kaňa
kaňový p. kaňa