kA zn. fyz., eltech. ▶ kiloampér
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ka neskl. ž. i s. ‹eg› náb. v staroegypt. náboženstve „životná sila“
komora ž gr/lat 1. menšia, obyč. nevykúrená miestnosť používaná na spanie al. ako sklad: (dom) s cziernow yzbow a s komorow (P. ĽUPČA 1585); w komore piwneg (ORAVA 1611 E) v pivnici; w komore pekarskey (LIETAVA 1612) v pekárni; w pitworney komore (BYTČA 1614); (vinica) y s kamenou komorou (BÁTOVCE 1628); o komore ložneg; w ljhagjceg komore (KoB 1666); gizba z spacy komoru (OP 1685); magerka w mličneg komore z smetany maslo dela (KoA 17. st); bibliotheky aneb kniharske komory (MS 1749) knižnice; aviarium: ptáči komora (WU 1750) klietka; cubiculum: komora na léhanj; ephebia: ďetjnská komora; libraria: knihowá komora knižnica; armamentarium: zbrogowna, komora zbrogny zbrojnica; grammatophilacium: komora listowny kancelária; technophylacium: remeselná, kumsstowná komora dielňa; promtuarium: pokrmná, potrawná komora; amarium: komora pre pokrm miestnosť na uskladňovanie potravín (KS 1763); do strowneg komory (WP 1768) na potraviny 2. väzenie: nje do klady, nez do komory gich sazagu (GALANTA 1663); do dluzneg komori do wezenia (BARDEJOV 1694) do väzenia pre dlžníkov 3. prenajatá miestnosť: w Bystricy komoru sobe drzy (s. l. 1580); zustawal u Abrham Qvellera komoru (B. BYSTRICA 17. st) 4. uzavretá a zastrešená časť koča: hintow pansky z komoru (s. l. 1676) 5. anat dutina v tele: komora neb ženská medennice (ZK 1778) maternica; Smrtonoss panuge nad žlucžu, nad dechem a tagnu komoru (Kal 18. st) maternicou 6. vysoký úrad (kráľovský, mincovný, banský, stoličný a i.), kt. mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti: pryalo se z komory cremniczkeg srybra (BOCA 1588); praefectus aerarii: prezydent komory (DQ 1629); radie a consisteriu komory prešpurskej (KOLAČÍN 1637 LP); slawna komora uherska (M. JÁN 17. st); skrze nejvyši komorsky urad v slavnych komorach banskych dava se na znamost (B. ŠTIAVNICA 1605 CM); strany mestskeg komory anebo mestskeho domu (P. ĽUPČA 1706); knižetcy komora (LC 1707); aerarium: pokladnice, duchodnj komora obecná; papežská komora, kde se kardinalowé k wolenj papeže scházegi (WU 1750); aerarium: komora duchodny pokladnica; fiscalis: statek, ktery do komori obecnég náležj; cimeliarchium: komora pokladny pokladnica; deicere alvum: do komory na stolicu gjti; salinarium emporium: solná komora úrad, kt. dozeral nad predajom soli (KS 1763); prezydentowe komory dworanské (:králowské pokladnicy zprawcowé:) (STo 1783); od lotterigskeg komory wloženy (zisk) (Kur 18. st); -ný príd k 1: na komornych dwerach (TRENČÍN 1694); w komornim okne (s. l. 1750); cubicularius: opatrownjk komorny komorník; abra: komorny pánna komorníčka (KS 1763); komorné pannenky (ŽS 1764) komorníčky; k 6: qvaestorium: komorny dúm; triumviri monetales: k peňezom hledjcy komorny páni úradníci komory (KS 1763); subst k. m komorník: cubicula: komorny (LD 18. st); k-á ž komorníčka: pri stole gsuca dcera, komorna (SO 1785); k-é s poplatok za želiarstvo, komorníctvo: zadney dawky ani zadneho komorneho nema dawati (P. ĽUPČA 1555); -ský, -ovský príd k 6: komorouskymu poslu (večeru) (KRUPINA 1696); najvyši komorsky urad v slavnych komorach banskych (B. ŠTIAVNICA 1705 CM); prišli komorovski pani na inkviziciu (S. HORY 1752 E); fiscarius: komorsky, králówsky rečnjk (KS 1763); na znameni prava zemskeho, ktere sl. komorovskemu panstvu (komora) naložila a poručila (RUŽOMBEROK 1786 E)
kupec m 1. kto kupuje niečo, kupujúci: neny žadneho kupcza na wina (TRLINOK 1651); emptor: kupecz (PG 1656); strati kupecz penize a prodawacz swu wecz (TRENČÍN 1713); neopust kupce prwnjho, snad nedostaness gineho (Se 18. st) 2. kto kupuje a predáva, obchodník, priekupník: handlyry, kupcy, kramary (SLK 1641-75); kupecz priwezel na prodag kuže (HLOHOVEC 1674); od kupcza pessyho swug predag kupeczky nosyczyho (TRENČÍN 1731); nundinator: yarmačnjk, kupec (KS 1763) P. atpn Hanus Kupecz (v Žiline 1560); kupcov príd privl: kupcowá žena (KS 1763); subst k-á ž obchodníkova žena; obchodníčka: Rosina Mahr, wdowa a messtianska kupcowa (PREŠOV 1784); kupecký príd k 2: o kupeczskem zbozie (ŽK 1473); wecy kupeczke (PRIEVIDZA 1527) tovar; dom kupecki (Le 1730) tržnica; od nadwornych (svíň) krmnych kupeczkych (TRENČÍN 1731) určených na predaj; v kupeckém mesťe (BR 1785); po k-y prísl výraz k 2: questuose: po kupecky (KS 1763); kupectvo [-o, -ie, -í] s 1. kupovanie: neklame ani w kupectwj ani w prodawanj (SP 1696) 2. obchodovanie, kupčenie: kupecztwie na gednem zbozy (ŽK 1473); brawy pro kupectwi (B. BYSTRICA 1702); kupectwo wykonawaty (B. ĎARMOTY 1730) obchodovať 3. kupecké zamestnanie: Joseph uči sa kupectwo (PREŠOV 1784) 4. miesto na obchodovanie, obchod: czarodelniczke skutky w kupecztwy a w kramarstwy swem prowozowali (PEZINOK 1652) 5. tovar: od neho wzal kupecztwi (ŽK 1473); s kupecztwym mezi nas przichazegycz (BÁNOVCE n. B. 1567 KL)