kľúč -a m.
1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.
2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.; → francúzsky k.
3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.; botanický k. na určovanie rastlín; hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove
4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu
5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu
● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;
kľúčový príd.
1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka; k-á služba
2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel; k-á úloha;
kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;
kľúčik -a m. zdrob.
kľúčový -vá -vé príd.
kľúčový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kľúč, nástroj na zamykanie a odomykanie dverí: kľúčová dierka; vyhľadať najbližšiu kľúčovú službu kľučiarstvo 2. 2. st. -vejší ▶ ktorý má rozhodujúci význam, najdôležitejší: k. moment, problém; k. zápas na majstrovstvách sveta; zohrať kľúčovú úlohu v tejto záležitosti; položiť kľúčovú otázku; obsadiť kľúčové pozície v podnikoch; považovať systémové riešenia za kľúčovejšie; Brankár je po celý čas na ľade, zasahuje do akcií, diriguje spoluhráčov a je v každom mužstve kľúčovou postavou. [D. Dušek] □ kľúčové slovo a) knih. slovo al. slovné spojenie vybrané z názvu al. textu dokumentu a charakterizujúce jeho obsah b) inform. slovo špecifikujúce tému, ku ktorej vyhľadávač nájde obsahom súvisiace dokumenty; inform. kľúčový atribút atribút, ktorý jednoznačne identifikuje záznam v databáze; genet. kľúčová mutácia schopná spôsobiť vznik nového vývojového smeru
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
kľúčový p. rozhodujúci 1, hlavný 1
podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavný • základný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnosti • kniž. konštitutívny • kľúčový • kniž.: kardinálny • kapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázka • rozhodujúci: rozhodujúci argument • kniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktor • principiálny • zásadný: principiálna, zásadná chyba • závažný • významný • dôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie veci • bytostný: bytostná črta etnika • kniž. zastar.: esenciálny • esencionálny • expr.: leví • levský: leví, levský podiel na niečom
p. aj základný, hlavný
2. p. výrazný 2, značný 1
rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)
2. p. prevažný
ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ • hlavný • základný • kľúčový • dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu • najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu • najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
kľúč, -a m.
1. kovový nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k. od bytu, od brány; patentný k.; zatvoriť niečo kľúčom, na kľúč; nepravý k.;
pren. prostriedok na dosiahnutie, ovládnutie niečoho: k. k úspechu, k blahobytu; nájsť k. k srdcu niekoho spôsob, ako sa dostať do priazne niekoho; Gibraltár je k. k Stredozemnému moru.
2. pomôcka na pochopenie nejakého problému, určitého systému značiek a pod.: k. na rozlúštenie šifier, riešiť niečo podľa k-a, pozná k. k tajomstvu; kalkulačný, botanický k.;
3. tech. nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek: francúzsky k., matricový k.;
4. hud. značka na začiatku hudobného riadku: notový k., husľový, basový k.;
1. k-á dierka d. v zámku pre kľúč;
2. majúci základnú dôležitosť, základný význam: k-á pozícia, k-á otázka, k. problém, k-é postavenie, k. priemysel;
kľúčik, -a m. zdrob.
kľúčový p. kľúč
kľúč m. 1. csl kovový nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: Jeden kľúč na dvoje dverí (Mošovce MAR); Zankňi na klúč! (V. Bielice TOP); Keď ňemav klúč, tak sa spusťev taďe vrchom (Lapáš NIT); Tetička, nesem vám klúdž o_domu (Ružindol TRN); Zlamal śe mi kľudž vo dveroch (Petrovany PRE) 2. csl nástroj na zaťahovanie a uvoľňovanie skrutiek: Gvint sa zakrúcau̯ klúčom (Val. Dubová DK) L. francúski kľúč (Pukanec LVI), štulňoví klúč (Kúty SKA), matkoví kľúč (Valaská BRE), násatkoví kľúč (Malatiná DK) - špeciálne upravené nástroje na rozličné druhy skrutiek 3. skrutka na hriadeli pluhu: kľúč (Háj MAR); klúč (Chocholná TRČ) 4. svoreň na orlíku ťahadlovej spojnici na saniach: kľúč (Košťany n. Tur. MAR) 5. súčasť točky na víno: A ten kľúč na hendľíku sa ňedá aňi poriadňe zaťiahnuť (Pukanec LVI) 6. rebrík, ktorý má na konci háky: Ke_dzme uš pot čerešňiama, každá sa obzerá, abi oprela kľúč tam, gďe sa čerešňe najkrajšie (Krupina) 7. priadza zvinutá do snovadiel do podoby vrkoča: kľúč (Heľpa BRE); Pradza zo snovadľinoch zebrata śe vola kľuč (Torysa SAB); Jag je osnovane, predza še zbere dolu do kľuča (Brezina TRB) 8. obuv. stredná časť rámu na čižmy: Stredňíg v ráme sa volau̯ aj kľúč (Lipt. Hrádok LM) 9. stav. spôsob stavania domu (s pôdorysom tvaru L): Dom stavaní na klúč (Lukáčovce HLO) 10. upevňovač hrebeňa slamenej strechy: Na vrch sa daľi drevenej kľúče (Ľuboreč LUČ) 11. spôsob ukladania sena pri zvážaní z poľa: do kľúčov (Mošovce MAR) 12. časť močidla oddelená pre jednu gazdinú: Močilá boli popod Bradu. Jedno bolo velké šoltíske rozdelené kolíkmi na klúče (Val. Dubová DK) 13. v dvojslovnom názve rastliny: Petróv kľúš (Mur. Dl. Lúka REV), babinové kľúče (Lubina NMV) - bot. prvosienka jarná (Primula veris); kľúčový príd.: kľúčová ďierka (Malatiná DK); klúčová dírka (Lukáčovce HLO); klúčové zámki do dverí (Malacky)