kút, -a m.
1. uhol v miestnosti, ktorý zvierajú dve steny, roh: tmavý, tajný k., sadnúť si do k-a, utiahnuť sa do k-a, skrývať sa po k-och; ísť do k-a, kľačať v k-e trest pre deti
● ľud. ležať v k-e o šestonedieľke; pošla do k-a zľahla;
2. odľahlé miesto: malebný k., zapadnutý k., najodľahlejší k. Slovenska
● hovor. expr. hnilý k. strana, z ktorej obyčajne prichádza dážď; hovor. z každého k-a odvšadiaľ; po, vo všetkých k-och sveta na celom svete; v každom k-e, po všetkých k-och (napr. hľadať) všade, na každom mieste; každý k. s ním vymetá na všetko ho použijú, prekladajú ho z miesta na miesto; Čo sa potuluješ po cudzích kútoch? (Kuk.) prečo bývaš u cudzích ľudí;
kútny príd.: ľud. k-a plachta ktorou je zakrytá posteľ šestonedieľky;
kútový príd.: tech. k. zvar majúci približne trojuholníkový prierez;
kútik, -a m.
1. zdrob. expr. malý, milý, útulný kút; útulná miestnosť: mať vlastný k. domov; izbu;
2. miesto, kde sa spája horná a dolná pera al. horná a spodná mihalnica: ústne k-y, očný k.;
3. rubrika v novinách: jazykový, šachový, hádankársky k.;
4. miestnosť, miesto, kde sa schádza nejaká záujmová skupina: červený k. miestnosť pre štúdium marxizmu-leninizmu; spoločenská, klubová miestnosť
kútny p. kút
kút m. 1. csl roh v miestnosti: Pozberale zme zo štiroch kútov pavučine (Čelovce MK); Mali zme f kúce za stolom takí hrnéc postavení (Kostolné MYJ); Zarno śe zharlo pot scenku do kuta (Rankovce KOŠ) F. šitki kúti (niekým) povimetať (Rim. Píla RS); šicki kuti z ňim pozamitaju (Brezina TRB) - zle s niekým zaobchádzajú; hrávali zme sa na štiri kúti (Svätoplukovo NIT) - druh hry 2. csl miesto pre šestonedieľku v kúte izby (zvyčajne v ustálených spojeniach): Vieťe, ona ešťe ňemuože choďiď na záropki, je kúťe (Návojovce TOP); Bapka uvarili dobréj poléfki a nésli krsnéj mame do kúta (Suchá n. Par. TRN); Ket śe narodzi dzecko, ta śe chodzi ku mamki a tota vizita śe vola že do kuta (Sabinov) F. došla do kúta (Brodské SKA) - porodila dieťa; richtuje sä do kúta (Párnica DK) - čoskoro porodí 3. strsl, zsl vzdialené, zanedbané miesto; neznámy priestor: Ten veďeu̯ o šetkích kútoh vo sveťe (Krivá DK); Poznau̯ šetki kúti Slovenska (Prievidza); Bárjakén kúte sa krava napásla (Trenč. Závada TRČ) F. hňilí kút (Bánovce n. Bebr.) - strana, odkiaľ prichodí dážď a búrka 4. priev, gem miesto medzi pecou a stenou: Spau̯ na kúťe (M. Lehota PDZ); Tam či jedenia na kúte (Brusník REV) 5. záh, myj časť stodoly, kde sa ukladá slama: kút (Lamač BRA; St. Turá NMV) 6. turč trávnatá plocha v ohybe rieky: Ráno puojďeme na kúti strhnuď mládzu (Košťany n. Tur. MAR); Ešťe té dva kúti mi bolo treba vikosiť, ale uš som veru ňevládau̯ (Ležiachov MAR); kútny príd. k 2: Na veselié doniésli za kútni koš cukrovia (Svätuša VRB)