Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ssj ssn subst priezviská
-ny/1042564±2221 0.69: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 494→800
+398
−214
Čierny/0→306
+398
−214
slúžny/139 Prúčny/132 blížny/122 Kútny/101

-y/8672296±14290 26.12: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 2366→2297
+530
−306
neznámy/521 známy/325 Čierny/0→306
+398
−214
blízky/197 Gretzky/197 Krátky/0→153
+18
−35
slúžny/139 Prúčny/132 blížny/122 Kútny/101 mŕtvy/632→99
+111
−53
(1/6)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kút, -a m.

1. uhol v miestnosti, ktorý zvierajú dve steny, roh: tmavý, tajný k., sadnúť si do k-a, utiahnuť sa do k-a, skrývať sa po k-och; ísť do k-a, kľačať v k-e trest pre deti

ľud. ležať v k-e o šestonedieľke; pošla do k-a zľahla;

2. odľahlé miesto: malebný k., zapadnutý k., najodľahlejší k. Slovenska

hovor. expr. hnilý k. strana, z ktorej obyčajne prichádza dážď; hovor. z každého k-a odvšadiaľ; po, vo všetkých k-och sveta na celom svete; v každom k-e, po všetkých k-och (napr. hľadať) všade, na každom mieste; každý k. s ním vymetá na všetko ho použijú, prekladajú ho z miesta na miesto; Čo sa potuluješ po cudzích kútoch? (Kuk.) prečo bývaš u cudzích ľudí;

kútny príd.: ľud. k-a plachta ktorou je zakrytá posteľ šestonedieľky;

kútový príd.: tech. k. zvar majúci približne trojuholníkový prierez;

kútik, -a m.

1. zdrob. expr. malý, milý, útulný kút; útulná miestnosť: mať vlastný k. domov; izbu;

2. miesto, kde sa spája horná a dolná pera al. horná a spodná mihalnica: ústne k-y, očný k.;

3. rubrika v novinách: jazykový, šachový, hádankársky k.;

4. miestnosť, miesto, kde sa schádza nejaká záujmová skupina: červený k. miestnosť pre štúdium marxizmu-leninizmu; spoločenská, klubová miestnosť


kútny p. kút

kút m.
1. csl roh v miestnosti: Pozberale zme zo štiroch kútov pavučine (Čelovce MK); Mali zme f kúce za stolom takí hrnéc postavení (Kostolné MYJ); Zarno śe zharlo pot scenku do kuta (Rankovce KOŠ)
F. šitki kúti (niekým) povimetať (Rim. Píla RS); šicki kuti z ňim pozamitaju (Brezina TRB) - zle s niekým zaobchádzajú; hrávali zme sa na štiri kúti (Svätoplukovo NIT) - druh hry
2. csl miesto pre šestonedieľku v kúte izby (zvyčajne v ustálených spojeniach): Vieťe, ona ešťe ňemuože choďiď na záropki, je kúťe (Návojovce TOP); Bapka uvarili dobréj poléfki a nésli krsnéj mame do kúta (Suchá n. Par. TRN); Ket śe narodzi dzecko, ta śe chodzi ku mamki a tota vizita śe vola že do kuta (Sabinov)
F. došla do kúta (Brodské SKA) - porodila dieťa; richtuje sä do kúta (Párnica DK) - čoskoro porodí
3. strsl, zsl vzdialené, zanedbané miesto; neznámy priestor: Ten veďeu̯ o šetkích kútoh vo sveťe (Krivá DK); Poznau̯ šetki kúti Slovenska (Prievidza); Bárjakén kúte sa krava napásla (Trenč. Závada TRČ)
F. hňilí kút (Bánovce n. Bebr.) - strana, odkiaľ prichodí dážď a búrka
4. priev, gem miesto medzi pecou a stenou: Spau̯ na kúťe (M. Lehota PDZ); Tam či jedenia na kúte (Brusník REV)
5. záh, myj časť stodoly, kde sa ukladá slama: kút (Lamač BRA; St. Turá NMV)
6. turč trávnatá plocha v ohybe rieky: Ráno puojďeme na kúti strhnuď mládzu (Košťany n. Tur. MAR); Ešťe té dva kúti mi bolo treba vikosiť, ale uš som veru ňevládau̯ (Ležiachov MAR); kútny príd. k 2: Na veselié doniésli za kútni koš cukrovia (Svätuša VRB)


kútny p. kút

Kútny
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma {case_out}
N (jeden) Kútny mohli z prvého aj vyťažiť, keď Kútny v 29. min vyšiel z trestnej lavice,
G (bez) Kútneho vyrovnal. Vzápätí nasledovali šance Kútneho s Poljačekom i ďalšie závary pred
D (ku) Kútnemu potom nemali nijaké problémy. " Kútnemu sa v Trenčíne skončila zmluva,
A (vidím) Kútneho série priznal, že poslal Vladimíra Kútneho , aby " osolil " Mareka Urama.
{caseletter} - 0
I (s) Kútnym klubu HC ´ 05 Banská Bystrica. " S Kútnym sme podpísali zmluvu na 2 roky,

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KÚTNY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 226×, celkový počet lokalít: 59, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 18×;
ĽUBIETOVÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 12×;
MOČENOK, okr. NITRA (od r. 1996 ŠAĽA) – 12×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 12×;
ZÁBLATIE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 10×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 9×;
ČERNOVÁ (obec RUŽOMBEROK), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 8×;
BRESTOVANY, okr. TRNAVA – 8×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 7×;
BACÚROV, okr. ZVOLEN – 6×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu