káčer -a mn. N a A -y m. samec kačice
káčer G a A -ra pl. N a A -ry m.
káčer -ra pl. N a A -ry m. ▶ pestrejšie sfarbený samec kačice: výbojný k.; k. letí ku kačiciam; Večer si vždy strčil do pyžamy vankúš, spredu i zozadu, vbehol k dievčatám, kolísal sa ako káčer. [K. Jarunková]; A bez súvislosti sa vám neraz zjavil ten káčer, drevená hračka, ktorú vám kúpil otec kedysi v detstve. [J. Johanides]
káčer, -a, mn. č. -y m. samec kačky;
káčerí príd.: k-ie pero z káčera
gáčer p. káčer
káčer m. (kačur, gáčer) 1. csl samec kačice: Bohdaj tä vikručelo aj s kášorom, kelo tu ťášká! (Brusník REV); Ten gáčer sa nedá nijako virazit s tíh husí (Bzince p. Jav. NMV); Káčer má pri chvosťe dozadu zakrivené perie (Bánovce n. Bebr.); Kačura mi mala svojoho, aľe kačku od Marči (Brezina TRB); Kačur ma chvuzd zakruceni (Torysa SAB); Davala žito kačurovi i huśom (Spiš. Štvrtok LVO) L. kopaď na káčera (Dol. Orešany TRN) - vin. kopať na viaceré úseky: ízď na káčera (Bíňovce TRN) - byť v sprievode cez fašiangy al. na svadobnej slávnosti 2. strsl, zsl spodná zádržka na konci oja: Gáčer drží držáki na oji (Vaďovce MYJ); káčer (Martin) 3. or, jtrenč západka do ozubeného kolesa na dolnom návoji krosien: Káčere drža̋ bilá (Párnica DK); Drží tam prám len ten káčer (Chocholná TRČ)
kačur p. káčer
káčer m 1. samec kačice: kaczicz z kaczermi 12 (TRENČÍN 1647); hus a kačka (:káčer:) (OP 1685); geden kaczer (BOBROVNÍK 1701); sadlem z kačera ledvi mastj (TS 1771); zarezala sem gedního krmenního kačera (BU 1795) 2. násadec na predku oja: plechy aj kačer z retjasku (P. BYSTRICA 1788); -ík dem k 2: na koncy oga retyazka s kačerykom (DUBNICA n. V. 1720) P. atpn Girik Kaczer (ŽILINA 1553)