jed -u m.
1. látka, kt. poškodzuje, ničí organizmy; otrava: včelí, hadí j.; otráviť j-om
2. hovor. zlosť, hnev: schytil ho j.
● expr.: to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom, niečom vyvŕšiť sa;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik (hada)
jed jedu pl. N jedy m.
jed jedu pl. N jedy m. 1. ▶ látka poškodzujúca životné funkcie organizmu al. spôsobujúca jeho zánik; syn. otrava: nebezpečný, prudký, smrtiaci, omamný j.; rastlinný, živočíšny j.; hadí, včelí j.; j. kobry, škorpióna; šípy napustené jedom; j. na potkany; požiť j.; j. rýchlo účinkuje; prechovávanie omamných látok, jedov a prekurzorov je protizákonné; pren. vo svete sa šíri j. nenávisti; Niet horšieho jedu ako zotrvačnosť a sebauspokojenie. [Slo 2002] □ lek. protoplazmatický jed bunkový, s účinkom na celý organizmus; nervový jed súčasť biologických zbraní (poškodzuje nervový systém); klobásový jed nachádzajúci sa v skazených potravinách, botulotoxín 2. hovor. ▶ negatívny vnútorný pocit človeka prejavujúci sa nenávistnými činmi, zlosť, nevraživosť: je plný jedu; hovorí z teba j.; od jedu sa opil; Pravdepodobne má stisnuté zuby, z výrazu mu sála žlč a jed. [J. Gregorec] ◘ fraz. ide ho rozhodiť/rozpučiť/poraziť od jedu veľmi sa hnevá, je zlostný; na to môžeš vziať jed! je to isté!; vyliať si na niekom jed vyvŕšiť sa na niekom; v ústach/na jazyku med, [a] v srdci jed pretvaruje sa, skrýva nenávisť
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
jed 1. látka schopná spôsobiť už v malom množstve vážne ochorenie až zánik organizmu • otrava: smrtiaci jed, smrtiaca otrava; jed, otrava na myši
2. p. hnev 1, zloba
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
jed, -u m.
1. látka schopná v organizme porušiť al. zničiť životné funkcie, otrava: baktériový, omamný, smrtiaci j.; hadí, včelí j.; pren. j. hriechu, nenávisti, závisti
● hovor. môžem vziať j. na to viem to celkom určite; má na jazyku med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom, pokryteckom človeku;
2. hovor. zlosť, hnev: mať j. na niekoho hnevať sa na neho; malo ho rozpučiť, poraziť od j-u bol veľmi nahnevaný; robiť niekomu niečo na j. navzdory, naprotiveň; schytil ho j. veľmi sa rozhneval; sršať, prskať j-om veľmi sa hnevať, zúriť; to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom uľaviť si hnevom;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik, miešok, j-á bradavka, žľaza, j-é zuby (u jedovatých hadov)
vztek, -u m. (čes.) kniž. zastar. jed, hnev, zlosť: Paholkov pojal vztek. (Taj.); vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.)
jed m. 1. csl otravná látka: Povrávajú, že e čelej_ed osožnej (Čelovce MK); Zmija je jeduvatí hat, pod zubami má jet (Návojovce TOP); Ket ce pichňe pčola, ta ci puśči do rani jit (Geraltov SAB) 2. csl zlosť, hnev: Núkala ma voláki_mäsom, od jedu som ho ňemohla aňi zjesť (Stankovany RUŽ); Naráz do mňa stúpeu̯ jet, a poton son ho bila hlava-ňehlava (Návojovce TOP); Ňeveďela som, čo od jedu a žálu robit, tak som ho schnápala (Sereď GAL); Eśči horši do ňoho jid vejdze (Sobrance) F. v ustoh met, a f srcu jet (Rim. Píla RS) - o zlostnom človeku
jed m 1. látka poškodzujúca al. ničiaca živý organizmus, otrava: kterzyz krzestiansky czlowiek, muz nebo zena, by sie obchodila gedy (ŽK 1473); lekarstwj proty gedu (sú) gedy smrtedlne (KoB 1666); ged wihanety (HL 17. st); x. pren z vst swych ged wyhazuge (WP 1768) o ohováraní; j. čoho privl metafora vyj. zosilnenie nej. javu, stavu al. vlastnosti: ged zlosti (VP 1764); Gidass byl od lakomstwi gedu nakazen (SlK 1766-80); ged láski, ged poweri (BlR 18. st); ged bluduw (CS 18. st) L. arsenicum: myssy ged arzenik; auripigmentum: žluty ged druh arzeniku (KS 1763) F. z počatku med, na koncy ged (SiN 1678); na gazyku med a na srdcy ged (SP 1696) o neúprimnom, falošnom človeku; med za ged, ged za med poklada (CS 18. st) dobro za zlo a zlo za dobro 2. zlosť, hnev: od gedu uklekne (GV 1755) porazí ho; bar by rozpukla w gedu ta zlostna žena; odiose: z gedem zlostne, nenávistne (KS 1763); kdyz su (manželia) nahnevani, z gedem nafukanj (KC 1791); -ový príd k 1: praeligamen: gedowé lekárstwi prostriedok proti jedu; therioma: fjkowa bradawica gedowa rakovinový nádor (KS 1763)
jedový p. jed