jarka -y -riek ž. mladá, ešte jalová ovca
jarka -ky jariek ž.
jarka -ky jariek ž. ▶ mladá, ešte jalová ovca bez mláďaťa, jahnica: j. mliekového, mäsového typu; chov jariek; To už vlastne nie je jahňa, ale jarka. [L. Ťažký]
Jarmila -ly -míl ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ◘ fraz. expr. na milú Jarmilu/jarmilu vyjadruje hodnotenie nepriaznivej situácie, zlého stavu a pod., zle, nanič ▷ dom. Jara Jary Jár, Jaruša -še -ší; zdrob. Jarmilka -ky -liek, Jarka -ky Jariek, Jaruška -ky -šiek
Jaroslava -vy -láv ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Jara Jary Jár, Jaruša -še -ší; zdrob. Jarka -ky Jariek, Jaruška -ky -šiek
jarka, -y, -riek ž. mladá, ešte jalová ovca
jarka ž. 1. csl mladá, ešte jalová ovca: Jarke ňi, tej sa nahajú na pľemä, na príchovok (Čelovce MK); Ket prišlo zle, jarki zo zvoncí prvé bežali skovat sa do pajti (Dol. Súča TRČ); Jarki zarežem na meso (Markušovce SNV); Mlada ofca śe vola jarka (Dl. Lúka BAR) 2. gem obyč. mn. č. jarná sorta jabĺk: jarki (Mur. Dl. Lúka REV)
jarka ž mladá, ešte jalová ovca: owecz dognych z yarkamy no 120 (BYTČA 1619); bidens: owce dwaleta, garka (DSL 18. st); za geden cely rok se wola ouca ročni aneb garka (PR 18. st)