jamník G a A -ka pl. N a A -ky m. (pes)
Jamník -ka L -ku m.
1. obec na strednom Slovensku v Liptovskomikulášskom okrese východne od Liptovského Mikuláša
2. obec na východnom Slovensku v Spišskonovoveskom okrese východne od Spišskej Novej Vsi;
Jamníčan -na pl. N -nia m.;
Jamníčanka -ky -niek ž.;
jamnícky -ka -ke príd.
jamník -ka pl. N a A -ky m. ▶ poľovný pes používaný na prácu na povrchu i pod zemou, brlohár: jazvečík je vynikajúci j.; jamníky sa využívajú už od raného stredoveku
jamník m. 1. zsl vin. štvorhranná jama na vysádzanie al. dolovanie viniča: Pri saďeňí aj doluváňí sa kopali jamňíki na ten prút (Rumanová HLO) 2. zsl vin. nová viničná hlava, ktorá vyrástla z jamky, kde bol umiestnený prút viniča: Jamníg je noví pen, ščep s tej dolofki (Vinosady MOD); To, čo viróstlo s teho zadolovaného révu, to je jamník (Pezinok MOD)
jamník m 1. hrobár: yamnikowi od yami kopania 1 fl (ZVOLEN 1626); jamnyku od pohrebanya d 30 (KRUPINA 1684) 2. baník: P. tpn fl Jemnik (na Spiši 1255 VSS); Yemnik (v Liptove 1346 VSO) 3. dlhý prút viniča ponechaný na priame rozmnožovanie potápaním, dolovaním: abi winczur dostatecžne ge (vinohrady) opatrowal, cžasem naležitim ge rezal, czo negwicz na jamniki znechawal a s tim winohrady prestrannil (BECKOV 1680)