izraelský príd. k Izraelčan, Izrael
izraelský -ká -ké príd.
izraelský1 -ká -ké príd. bibl., hist. ▶ súvisiaci s Izraelom1, Jakubovým pokolením: synovia izraelskí
izraelský2 -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s Izraelom2, židovským štátom v juhozápadnej Ázii, s Izraelčanmi; nachádzajúci sa v Izraeli2; pochádzajúci z Izraela2: i. premiér, spisovateľ; izraelské osady; vysielanie izraelského rozhlasu; šéf izraelskej diplomacie □ polit. admin. Izraelský štát Izrael2; bibl., hist. Izraelské (severné) kráľovstvo staroveký štát, ktorý vznikol po Šalamúnovej smrti (931 pred n. l.) odtrhnutím desiatich severných kmeňov od Dávidovej dynastie
izraelský príd. ‹VM› k Izrael (biblické meno starozákonného patriarchu Jakuba [Jákoba] al. názov štátu Izrael): i-é vyznanie židovské
Izrael1, -a m.
1. bibl. starozákonný patriarcha Jakub;
pren. hromad. Židia, Židovstvo: synovia I-a Židia;
2. zried. žid; izraelita: Každého Izraela bolí, keď ho hatia plniť zákon. (Kuk.);
izraelský príd. židovský: bibl. synovia i-í Židia;
spodst. Izraelskí, -ých m. starozákonní Židia
Izrael2, -a/-u, 6. p. -i m. židovský štát na území Palestíny;
Izraelčan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ izraelského štátu;
Izraelčanka, -y, -niek ž.;
izraelský príd.