integrita -y ž. kniž. celistvosť; neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť: i. človeka; i. morí, územia
integrita [-t-] -ty ž.
integrita [-t-] -ty ž. ⟨lat.⟩ kniž. al. odb. ▶ neporušiteľnosť, nezmeniteľnosť istého stavu, nedotknuteľnosť, celistvosť: morálna, osobná, vnútorná i. človeka; rešpektovať, ohroziť, narušiť, zachovať územnú integritu štátu; inform. dátová i. informačných systémov stav systému definovaný jeho špecifikáciou; Poslaním politickej tlače je zabezpečovanie plurality názorov a zároveň integrity spoločnosti. [LT 1991]; Zabrániť protiprávnym zásahom do psychickej a fyzickej integrity indivídua v trestnom konaní. [Sme 1998]; Opantal ho pocit, ktorý mu rozleptával integritu. [I. Kadlečík]
integrita -y ž. ‹l› kniž. celistvosť, neporušenosť, (územná, štátna) nedotknuteľnosť
integrita kniž. stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť • celistvosť: integrita, celistvosť osoby • neporušiteľnosť • nedotknuteľnosť: územná integrita, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť; integrita, nedotknuteľnosť štátu
integrita, -y ž. celistvosť; neporušenosť: územná i. štátu, i. osobnosti; práv. telesná i. osobná istota, bezpečnosť