Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

integrácia -ie ž. integrovanie, op. dezintegrácia: ekonomická i. štátov;

integračný príd.: i-é zoskupenie, i-é snahy

integračný [-t-] -ná -né príd.

integračný [-t-] -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s integráciou, spájaním viacerých samostatných celkov do jedného, vnútorne jednotného systému tvoriaceho nový, vyšší typ celku; smerujúci k integrácii; príznačný pre integráciu, jednotiaci, zjednocujúci; syn. integratívny; op. dezintegračný: európsky i. proces; integračné mechanizmy; integračné zoskupenie európskych krajín; integračná funkcia štátneho jazyka v spoločnosti; mať integračné ciele, snahy, tendencie; napĺňať svoje integračné ambície; pôsobiť ako i. faktor; zaslúžiť sa o vstup Slovenska do európskych integračných štruktúr; Vytvorením veľkého štátu sa skončila fáza integračného vývoja. [Slovensko I]
2. i sociol. ▶ vzťahujúci sa na integráciu, začleňovanie, začlenenie odlišne zaradených al. inak vydelených jednotlivcov al. skupín do istého spoločenstva; umožňujúci takúto integráciu: detské integračné centrum poskytujúce odbornú pomoc zdravotne postihnutým deťom; pravidelne organizovať letný i. tábor pre deti so zrakovým postihnutím
3. eltech. ▶ vzťahujúci sa na integrátor²: i. článok; i. kondenzátor, zosilňovač

integračný príd.

1. k integrácia: i-é tendencie; – mat. i-á konštanta (pri neurčitom integráli)

2. fyz. i-á guľa časť integrátora s pozorovacím okienkom, ku ktorému sa prikladá snímač fyzikálneho fotometra; jad. fyz. i. dozimeter prístroj na meranie dávok žiarenia na určitý čas; opt. i. fotometer integrátor;

integračne prísl.

integrácia, -ie ž.

1. spájanie (rozptýlenie) častí v jeden celok, vytváranie nadradeného celku, sceľovanie: i. jazykov;

2. mat. určenie integrálu nejakej funkcie, integrovanie;

integračný príd.: i. proces; i-é snahy (napr. v politike) sceľovanie, zjednocovanie