informatika -y ž.
1. veda o zhromažďovaní, spracúvaní, uschovávaní, vyhľadávaní a sprístupňovaní ved. informácií
2. odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií;
informatik -a mn. -ci m. odborník v informatike;
informatička -y -čiek ž.;
informatický príd.
informatika [-t-] -ky ž.
informatika [-t-] -ky ž. 1. ▶ veda o získavaní, prenose, spracúvaní, uchovávaní a sprístupňovaní informácií riešiaca problémy tvorby, zavádzania a používania informačnej techniky a technológie vo všetkých sférach života spoločnosti: matematická i.; rozvoj informatiky; základné pojmy informatiky; číselné sústavy v informatike; priekopníci informatiky 2. ▶ odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií: pracovníci v informatike 3. ▶ učebný al. študijný predmet: učebné osnovy všeobecnovzdelávacieho predmetu i.; vyučovať informatiku; učebnica informatiky pre stredné školy; medzinárodná súťaž v informatike; fakulta, katedra informatiky vysokej školy; študovať priemyselnú informatiku
informatika -y ž. ‹l›
1. vedný odbor zaoberajúci sa štruktúrou, vlastnosťami (nie obsahom), spracovaním a využitím informácií, najmä vedeckých: kybernetická, matematická i.; sociálna i.; vedná i.
2. počítačové spracovanie informácií 1