inštitúcia -ie ž.
1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.
2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;
inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania; i-álne vzťahy
inštitucionálny [-t-] -na -ne príd.
inštitucionálny [-t-] -na -ne príd. ▶ súvisiaci s inštitúciou, oficiálnou ustanovizňou; vlastný inštitúcii; vykonávaný určitou inštitúciou: i. systém ochrany spotrebiteľa; inštitucionálna reforma Európskej únie; činnosť občianskych združení na inštitucionálnej báze; vytvoriť i. rámec na rozvoj spolupráce dvoch organizácií
inštitucionálny príd. majúci základ v nejakej inštitúcii: i. vývoj inštitúcií;
inštitucionálne prísl.
inštitúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. spoločenské zariadenie, ustanovizeň, ústav (obyč. celonárodného al. celoštátneho významu): kultúrne, sociálne, cirkevné, vedecké i-ie, verejná i.; založiť, zriadiť i-iu;
2. právna ustanovizeň, súhrn právnych predpisov a nimi upravených právnych pomerov, ktoré tvoria účelový celok, inštitút: i. otroctva;
inštitučný zried. i inštitucionálny príd.