Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

iný

I. zám. vymedz.

1. označ. predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôv., očakávanej ap., nie ten, druhý; nie taký(to), odlišný; inakší: čakali jeho, prišiel i.; prísť na iné myšlienky; my sme už celkom iní; niet i-ho východiska, iba ...; to je niečo iné, to je iná vec konštatovanie zmenenej situácie

2. v dvojici jedni, niektorí – iní al. pri vyratúvaní ostatní, ďalší, druhí: jedni prichádzajú, iní odchádzajú; husle, basy a iné strunové nástroje

3. expr. lepší, dokonalejší: to je celkom i. človek ako ty

byť v inom stave ťarchavá; i. kraj, i. mrav

II. iný m. druhý človek: vydala sa za i-ho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
iný ‑ého zám. i m.

iný -ného pl. N -ní G -ných m.

iný iná iné zám. vymedzovacie adjektívne

iný1 iná iné zám. vymedzovacie adjektívne 1. ▶ označuje predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie ten, nie taký, nie takýto, odlišný; inakší, druhý; op. ten, tento, taký: položiť na iné miesto inde; povedať inými slovami obsahovo tak isto, ale odlišnou formou; preložiť knihu do iného jazyka; pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu; obzerať sa po inom zamestnaní; mať k niekomu celkom i. vzťah; rastliny prijímajú každý prvok iným spôsobom; byť iná veková kategória; skutočnosť je však iná; patriť k inej etnickej skupine; dnes je iná doba; teraz sú iné časy; spievať inú pesničkui fraz.; prejsť na inú tému zmeniť tému; škoda spôsobená inými osobami; dať sa v inú stranu; žiť v inom storočíi fraz.; hľadať iné východisko zo situácie; vyzdvihnúť iné stránky umenia; mať kontakty aj s inými podnikmi; súťažiť s opernou tvorbou iných národovako po iné roky ako predtým; okrem iného nerátajúc predchádzajúce; byť v inom stave (o žene) byť tehotná
2. iba pl. iní ▶ v spojení jedni - iní, niektorí - iní al. (pri vyratúvaní) všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; ešte ďalší, prichádzajúci do úvahy; syn. druhí, ostatní, ďalší: jablká, hrušky a iné ovocie; jedni prichádzajú, iní odchádzajú; niektorí sa smiali, iní plakali; máte ešte iné otázky?
3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ z istého hľadiska dosahujúci vyššiu kvalitu, mieru, vyhovujúcejšie vlastnosti, lepší, dokonalejší; syn. inakší: ten má i. rozum!; je z neho celkom i. človek; otec mi poskytne inú oporu!
4. v spojení s niektorými substantívnymi zámenami ▶ vyjadruje rozličné typy vymedzenia: vedieť niečo lepšie než ktokoľvek i. lepšie ako všetci ostatní; hocikto i. by to prijal každý okrem neho; nikto i. by to nedokázal iba on, iba ona; urobím hocičo iné! všetko okrem tohto; (v rečníckej otázke) čo iné mohla robiť? nič, iba to
fraz. akoby bol/prišiel z iného sveta/z inej planéty a) kto nechápe (zdanlivo) jednoduché, bežné veci, situácie b) kto sa správa neštandardným, nie zaužívaným spôsobom, resp. inak, ako je zaužívané; byť z iného cesta (pri porovnávaní) byť odlišný; dať životu iný smer začať nanovo; natiahnuť iné struny náhle zmeniť svoje správanie; niet inej možnosti/cesty al. neostáva nič iné, len... výraz rezignácie; prísť na iné myšlienky zaoberať sa niečím novým, druhým; spievať inú pesničku al. načať inú niť začať sa zaoberať niečím druhým, odlišným ako doteraz; [teraz] mám iné starosti (obyč. v replike) záležitosť, o ktorej hovoríš, hovoríte, nie je pre mňa (teraz) dôležitá, zaujímavá; to je [] iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to je [] iná pesnička/reč (obyč. v replike) táto myšlienka, toto rozhodnutie a pod. sa mi viac pozdáva; nám nič iné nechýba/nechýbalo rozhorčenie nad niečím nepríhodným; vec dostala iný spád došlo k náhlej zmene; vidieť niečo/ukázať sa v inom svetle/z inej strany odlišne ako zvyčajne; žiť v inom storočí byť staromódny ◘ parem. iný kraj, iný mrav krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi hodnotami


iný2 iného pl. N iní m. 1.druhý človek, niekto druhý: inému by ho bolo ľúto; nezaostávať za inými; uvoľniť cestu iným; spoliehať sa na iných; Kto inému hanby hľadí, na svojej sa raz pošmykne. [A. Bednár]
2.druhý muž al. partner: začala chodiť s iným; vydala sa za iného
iná inej pl. N iné G iných ž.druhá žena al. partnerka: zbláznil sa do inej; chodí za inými; Napriek tomu, že spolu chodíte, rozhodol sa oženiť s inou. [InZ 2002]

-ný/1305277±925: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 17171 i/17151 o/20

-ný/1305277±925 9.77: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 12149 i/12111 o/37 (1/1)

/3407478±3935 4.18: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 296627→296578
+24
−19
ktorý/189276 každý/53734 taký/20477 iný/12111 aký/7007 nejaký/6370 nijaký/2501 niektorý/1957 istý/1497 hociktorý/318 máloktorý/314 dajaký/312 hocijaký/128 (25/576)

/3407478±3935 3.22: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 410382→410312
+11
−1
ktorý/253346 každý/43269 aký/30130 taký/29034 nejaký/18927 iný/17151 nijaký/8711 istý/4852 niektorý/1394 samý/1042 dajaký/612 toľký/271 hocijaký/263 (28/1310)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názoryepigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poéziaodvodenýdruhotnýkniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložkydruhýiný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľimportovanýcudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umeniekniž. implantovaný: implantovaný názor


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnakýnerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkachnesúhlasnýnezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názoryodlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahyodchodnýodchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postuprozličnýrôzny: to sú rozličné, rôzne veľkostirozmanitýiný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, cenykniž.: disparátnydiskrepantný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

iný príd.

1. nie tento, nie ten, druhý: Sýkora nestačil sa ani zamyslieť poriadne, už klopal iný. (Urb.); kto iný, čo iné (ako...); nik, nikto iný, nič iné (ako)...; ktosi iný, čosi iné, čosi iného, niekto iný, niečo iné; okrem iného okrem iných vecí; často v dvojiciach jeden... iný, niektorý ... iný: Jedným priniesol deň radosť, iným žiaľ. (Kuk.)

2. nie takýto, odlišný, rozdielny, inakší: Inej cesty niet (Tim.) to je jediná cesta, jediný spôsob; niet iného východiska; celkom iný

iný kraj, iný zvyk (prísl.) v každom kraji majú ľudia svoje osobitné zvyky; to je iné, to je niečo iného, to je už iné, to je iná vec konštatovanie zmeny situácie al. náhľadu, omylu, nedorozumenia a pod.; inými slovami inak povedané; prísť na iné myšlienky rozptýliť sa; začať inú nôtu, inú pieseň začať inak rozprávať; hovor. byť v inom stave o tehotnej žene;

3. hovor. lepší, dokonalejší: Otecko mi poskytne oporu inú! (Vam.) To je iný chlap! Ten má iný rozum!

iný zám. vymedz.
1. označuje predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôvodne očakávanej a pod.; nie ten, druhý; odlišný, inší: Otkazuje, abi dali učňóm naučeňia, lebo inom prípade ona zakročí pri súďe (Žarnovica NB); Ňebuďež ňičím iním, ľen muzikantom (Mošovce MAR)
2. ostatní, ďalší, druhí (vo väčšom počte): Aj inie starie ženi a starí chlapi poznaľi mnoho liečivíh bilín (Žaškov DK); Chorí človeg je iním na opťiaš (Mošovce MAR)

hiný p. iný


iný [(j)i-, hi-] príd
1. nie tento, nie taký, druhý, odlišný: dal yemu iny wynohrad (TRNAVA 1598); ginemu gini a gini darowe dany su (TC 1631); ga som ssiel ginou stranou a on ginou (DRAŽKOVCE 1714); s tech gyny katolycy, gyny kalwyne (KrP 1760)
2. obyč. pl ďalší, ostatní: tobe i ginym wssem towarzissom (SKALICA 1432 SČL); zobyrali drwa anebo yne weczi ((P. BYSTRICA) 1576); mug dom z hinimi towarissy okradel (PALUDZA 1679); ceteri: gini, ostali (LD 18. st)

iný
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) iný
G (bez) iného
D (k) inému
A (vidím) iného
L (o) inom
I (s) iným
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (štyria) iní
G (bez) iných
D (k) iným
A (vidím) iných
L (o) iných
I (s) inými

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hnojisko pre iné et fumier pour d'autres
a iné kapitalistické klamy d'autres mensonges capitalistes
a keď sa iní et d'autres
a najmä v inej et surtout dans un autre
dvadsaťpäť louisov s iným vingt-cinq louis avec un autre
ešte niekoľko iných vzoriek encore quelques autres articles
na tisíc iných vecí à mille autres choses
ukázal ešte niekoľko iných montrer encore quelques autres
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu