ikona -y ikon ž.
1. posvätný obraz maľovaný na drevenej al. kovovej tabuli (vo vých. cirkvách), kt. má pôvod v byzantskom umení: východoslovenské, ruské i-y
2. inform. grafický symbol na obrazovke počítača, s ktorého pomocou možno rýchlo vykonávať rozličné operácie;
ikonový príd.;
ikonka -y -niek ž. zdrob. k 2
ikona -ny ikon ž.
ikona -ny ikon ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kultový obraz pravoslávnej al. gréckokatolíckej cirkvi spravidla na drevenom al. kovovom podklade znázorňujúci Krista, Pannu Máriu a svätcov, prípadne príbehy z ich života: autor ikon; reštaurovať ikony; Konečne videl fantastickú kolekciu ikon Andreja Rubľova na vlastné oči. [I. Izakovič] □ cirk. písanie ikon maľovanie ikon (ako forma rozjímavej modlitby) na základe inšpirácie Duchom Svätým 2. inform. i ikonka -ky -niek ▶ malý schematický obrázok predstavujúci akciu al. súbor; symbol na obrazovke počítača udávajúci určitú informáciu: štartovacia i.; vytvoriť ikonu; kliknúť na ikonu, ikonku; chytiť myšou ikonu; meniť predvolenú ikonku; usporiadať ikony, ikonky podľa názvu 3. odb. ▶ (v semiotike) znak, ktorý funguje ako význam a je založený na vzťahu podobnosti k predmetu, ikonický znak, ikon: vizuálne ikony; rozdiel medzi ikonami a symbolmi 4. publ. ▶ v určitom období obdivovaný predstaviteľ, imidžová postava, symbol niečoho: módna, hokejová i.; i. európskeho filmu; spevák sa stal ikonou rockovej hudby dvadsiateho storočia; Jean-Paul Sartre sa stal vo Francúzsku takmer ikonou. [Slo 2002]
ikona -y ž. ‹g›
1. (v byzantskom al. východoslovan. umení) väčšinou prenosný obraz Krista al. svätých maľovaný enkaustikou, neskôr temperami, obyčajne na drevenej al. kovovej doske
2. výp. tech. malý obrazový symbol, piktogram, zastupujúci na obrazovke počítača určitú funkciu počítačového programu al. program, súbor a pod.
3. typický predstaviteľ niečoho, idol, symbol: i. anglického futbalu;
ikonka -y ž. zdrob. k 2
ikona, -y, ikon ž. obraz Krista al. svätých v pravoslávnom cirkevnom umení;
ikonový príd.: i. kút miesto pre ikony v rohu miestnosti;
ikonka, -y, -niek ž. zdrob.