iónsky [jó-] -ka -ke príd.
iónsky [jó-] -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na starogrécky kmeň Iónov; súvisiaci s Iónmi; charakteristický pre Iónov: iónska osada; iónske kmene; iónski myslitelia; iónska hudba; iónske dialekty nárečia v starej gréčtine; Sparťania už dávno stratili svoju povestnú stručnosť pri rokovaní a zároveň s inými iónskymi neresťami si osvojili aj veľavravnosť a záľubu v zdĺhavom rečnení. [J. Lenčo] □ archit. iónsky sloh antický stĺpový sloh; iónsky stĺp stĺp so závitnicovou hlavicou; filoz. iónska škola, filozofia najstaršia grécka predsokratovská materialistická filozofia, milétska škola; hist. iónske povstanie (v 5. stor. pred n. l.) povstanie proti perzskej nadvláde; hud. iónska stupnica (pôvodne) stará stupnica začínajúca sa tónom c (dnešná stupnica C dur); geogr. Iónske more časť Stredozemného mora medzi južnou časťou Balkánskeho polostrova a južnou časťou Apeninského polostrova
iónsky [jó-], zried. ionický príd. ‹VM› vzťahujúci sa na Iónov (príslušníkov starogréc. kmeňovej skupiny): archit. i. poriadok (sloh) (v 6. – 5. stor. pred n. l.) druhý z troch starogréc. architektonických poriadkov (slohov), charakterizovaný stĺpmi so závitovou hlavicou; i. stĺp; i-e hlavice; filoz. i-a filozofia; i-a škola najvčasnejšia škola materialistickej filozofie v starovekom Grécku prekonávajúca mýtický výklad sveta a ponímajúca celok súcna ako prírodu, t. j. ako večné dianie majúce svoj pôvod v sebe, v určitej látke; hud. i-a stupnica (pôvodne) stará stupnica začínajúca sa tónom c (zodpovedajúca terajšej C dur)
Iónovia i Ióni [vysl. ijó-], -ov m. jeden z najvýznačnejších starogréckych kmeňov;
iónsky príd.: i. dialekt, i. sloh; archit. i. stĺp s hlavicou ozdobenou závitnicami; hud. i-a stupnica terajšia stupnica C dur