hutníctvo -a s. priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výr. kovov, zliatin a ich ďalším spracúvaním, metalurgia;
hutník -a mn. -ci m. pracovník v hutníctve;
hutnícky príd.: h-a pec, h. priemysel
hutnícky -ka -ke príd.
hutnícky prísl.
hutnícky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s hutníctvom, odvetvím zaoberajúcim sa výrobou kovov, zliatin a ich spracovaním, súvisiaci s hutníkom; vyrábaný v tomto odvetví, metalurgický: h. podnik, kombinát, priemysel; hutnícka prvovýroba, prevádzka; h. materiál; hutnícka pec používaná pri výrobe a spracovaní kovov; h. koks vysoko výhrevný koks; h. inžinier; hutnícka fakulta
hutnícky2 prísl. ▶ hutníckym, metalurgickým spôsobom: h. spracovať rudu; technické železo sa získava h.
hutníctvo, -a str. spracovávanie, tavenie rúd;
hutnícky príd. i prísl.: h. priemysel, h-a základňa
hutník, -a, mn. č. -ci m. robotník v hute;
hutnícky príd.: h-a maska