hudec -dca m. hudobník, muzikant (reprodukujúci obyč. ľud. hudbu al. v dedinskom prostredí)
hudec hudca pl. N hudci m.
hudec hudca pl. N hudci m. ▶ kto hrá na hudobnom nástroji ľudovú hudbu al. ju interpretuje (obyč. v dedinskom prostredí); syn. muzikant: h. spod Tatier; Hudci po večeri húdli veselšie. [J. Jonáš] ◘ parem. Katrena hudcom husle berie na Katarínu bývali kedysi posledné zábavy a svadby v roku (25. november)
hudec p. hudobník
hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov • hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci • zastar. muzikus • pejor.: fidlikár • fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)
hudec, -dca m. kniž. kto hrá na hudobnom nástroji, hudobník, muzikant: Hudci hrali. (Sládk.) Hudci začali druhý tanec. (Kuk.)
hudec m. hudobník, muzikant: Počúvaľi tuto nat cintorínom tú svadbu, ako išla čes Praškovú spevom, krikom, huci hraľi (V. Lom MK); Bavila sa pri huccoch (Bošáca TRČ); huďec (Sedl. Dubová DK)
hudec m kto hrá na hudobnom nástroji, hudobník, muzikant: organistowi a hudczowi (ŽILINA 1586); za službu weseli swadebneho hudczom (NECPALY 1673); hudec hudie, trúbač trúbuje (ASL 1758); hudec na hárffu (KS 1763); -ký príd: lyricus: hudecky, kolowrátny, harffársky (KS 1763); hudkyňa ž: fidicina: hudkine (DSL 18. st)