Hron -na m.
Hron -na m. geogr. ▶ druhá najdlhšia slovenská rieka, prameniaca pod Kráľovou hoľou pri obci Telgárt a ústiaca do Dunaja nad Štúrovom: H. preteká Banskou Bystricou; splavnosť Hrona; H. je obľúbenou a vyhľadávanou vodáckou riekou
hron, -u m. bás. tok, hrnutie sa, príval vody: jordánskych hron vôd (Hviezd.); ni búrky šmykom, ni náruživým hronom prívalu (Hviezd.); Dorazil hronom príboja. (Hviezd.); pren. večným času hronom (Kuzm.)
hron m nahrnuté kamenie na ohybe rieky: za try roky geden ras kamen z hronu wiwazame (STUPNÉ 1770)