hrnčiar -a m. odborník vo výr. hlinených nádob: ľudový h.;
hrnčiarka -y -rok ž.;
hrnčiarsky príd.: h-a hlina; h. kruh otáčavý pracovný stolík hrnčiarov;
hrnčiarstvo -a s. (umel.) výr. hrnčiarskeho tovaru
hrnčiarsky -ka -ke príd.
hrnčiarsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s hrnčiarom, výrobcom predmetov z pálenej hliny, súvisiaci s hrnčiarstvom; používaný v hrnčiarstve: h. majster, učeň; h. cech; významná hrnčiarska rodina; hrnčiarske remeslo; hrnčiarska dielňa; hrnčiarska hlina, pec; h. kruh v minulosti mechanický, dnes elektrický nástroj v podobe otáčavého pracovného stolíka na formovanie keramického riadu; tradičné hrnčiarske výrobky; zorganizovať h. kurz pre deti; Na dedinách sa hrnčiarsky tovar zvykol vymieňať za obilniny alebo strukoviny. [VNK 2001]
hrnčiar, -a m. výrobca hlinených hrncov;
hrnčiarka, -y, -rok ž.;
hrnčiarsky príd.: h-a hlina, h. tovar; h. kruh otáčajúci sa pracovný stolík potrebný pri výrobe hlinených hrncov;
hrnčiarstvo, -a str. hrnčiarske remeslo
hrnčiarsky príd. vzťahujúci sa na hrnčiara: hrnčiarsky kruh (Kys. N. Mesto); hrnčiarski riad (Pukanec LVI); hrnšärskí stolok (Kameňany REV)