hradisko -a -dísk, zastaráv. hradište -a -díšť s. miesto, kde stál hrad; staré sídlisko okolo hradu: slovanské h.;
hradiskový, zastaráv. hradištný príd.: archeol. h-á kultúra
hradisko -ka -dísk s. (archeol. sídlo)
hradisko -ka -dísk s. zvel., v sg. i m. zvel. (veľký hrad)
hradisko -ka -dísk s. archeol. ▶ terén opevnený valom, múrom al. aj priekopou pred valom s archeologickými stopami po osídlení: keltské, staré pohanské h.; praveké h. pod vrcholom Tribeč; halštatské h. Molpír pri Smoleniciach; veľkomoravské hradiská; vstupná brána hradiska; archeologický výskum hradísk; Slovienska Nitra pozostávala z dvoch centrálnych a troch refugiálnych hradísk, okolo ktorých sa rozprestieralo niekoľko osád. [Slovensko I]; Lokalitu Pustý hrad pri Zvolene považujú odborníci za tretie najväčšie hradisko v Európe. [Pd 1994]
Hradisko -ka L -ku s.
1. obec na východnom Slovensku v Kežmarskom okrese juhovýchodne od Kežmarku
2. časť obce Radoma
3. časť obce Terňa;
Hradišťan -na pl. N -nia m.;
Hradištianka -ky -nok ž.;
hradištiansky -ka -ke príd.
hradisko, -a, -dísk i hradište, -ťa, -díšť str. miesto, kde stál hrad; sídlisko okolo hradu: slovanské h-á;
hradištný i hradiskový príd.: archeol. h-á doba, h-á kultúra
hrada1 ž. (hreda) strsl, čiast. zsl, vsl okresané brvno, trám, ktorý sa používa na rozličné účely (ako nosník): Česalá na krave a na koňe bole na polički pod hradou (Čelovce MK); F komore na hräde ešče celí bok slanini (Brusník REV); Z hrá_ca robí krou (Návojovce TOP); Já držím múku po hrade a je tam suchá (Trenč. Závada TRČ); Na pujdze su hredi (Remeniny GIR); U piuňici na spotku na źemi jezd dva hredi a na ňe śe bačka vikotuľi (Trnava p. Lab. MCH) L. pajtová hrada (Pukanec LVI) - hrada na stodole; spoňia hrada (V. Straciny MK), mešterna hrada (Komárovce SOB) - hlavná nosná hrada povaly; slepá hrada (Ozdín LUČ) - celou dĺžkou ležiaca na múre; puntová hrada (St. Turá NMV) - cez šírku stodoly; roštová hrada (St. Turá NMV) - po dĺžke obytnej miestnosti; múčná hrada (V. Stankovce TRČ) - predná pozdĺžna hrada v mlyn. lešení; čengová hrada (Sereď GAL) - vrchná priečna hrada na člne lodného mlyna F. silní jako hrada (Bošáca TRČ), to bú chlab ako hräda (Sása REV) - veľmi silný; hradisko s. zvel.: Pekňe po rebríku som išla na ti hraďiská (Chocholná TRČ)
hradisko1, hradište s ohradené, opevnené miesto; miesto, kde stál hrad: potem sme ssly na hradisstie na chotarz (ŽILINA 1585) P. tpn mons Gradix (v Trenčianskej 1208 CDSl); ad montem Berveno Haradistye, Tiszorno Hradistya (v Turci 1263 VSS); na Hradissti (P. ĽUPČA 1539); cum metis Hradisko (HRADIŠTE 1626)
hradisko2 s miesto, kde sú hrady na pestovanie konopí, zeleniny ap.: pol hradiska pre piowar se zanechawa (ORLOVÉ 1714)