Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

hrôza

I. -y hrôz ž.

1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.; zbledol od h-y

2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí

expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrôza ‑y hrôz ž. i prísl.

hrôza -zy hrôz ž.

hrôza cit.

hrôza1 -zy hrôz ž. 1. iba sg. ▶ pocit strachu, zdesenia vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. niečím veľmi nepríjemným; syn. des, údes: neodôvodnená, panická h.; budiť, šíriť hrôzu; chytá ma h. z písomky; prežívať chvíle hrôzy; s hrôzou si niečo uvedomiť; tŕpnuť hrôzou; onemieť, zblednúť od hrôzy; zmocnila sa, opantala ho h.; premôcť hrôzu; Drobný, vyziabnutý chlap vyvolal v nej pocit hrôzy. [P. Andruška]; Ach bože, zas ma hrôza premkla. [E. Dzvoník]mať hrôzu z niekoho, z niečoho veľmi sa báť, obávať
2. ▶ udalosť, jav, vec vyvolávajúca strach al. obavy: človek, ktorý prežil hrôzy koncentračného tábora; hrôzy vojny, genocídy; obraz hrôzy; Pompeje, to bola hrôza, prírodná katastrofa. [L. Ťažký]
3. iba v prísudku ▶ vyjadruje veľmi zlú situáciu, ktorá sa dá len ťažko vnímať al. podať, je hrozné, strašné: h. čo len povedať, vyriecť; čo bude doma - h. pomyslieť al. h. pomyslieť, čo bude doma; nevyčísliteľné škody, ktoré je h. spomínať; na tú osobu je h. aj pozrieť; Tá hrôza snažiť sa byť objektívny. [V. Mikula]
4. iba sg. hovor. expr. ▶ veľký, číselne ťažko vyjadriteľný počet, masa, veľké množstvo; syn. hŕba, hrúza, fúra, hromada, záplava: stálo nás to hrôzu času, námahy; Ľudí je tu hrôza, hádam sa ani nezmestia. [H. Volanská]
fraz. expr. až hrôza (o negatívnych vlastnostiach, okolnostiach al. dejoch) veľmi, vo zvýšenej miere: je naivná až hrôza; hrôza božia! al. hrôzy božie! zvolanie vyjadrujúce zdesenie, zhrozenie, obavu; hrôza hrôz al. hrôza nad hrôzu al. hrôzy nad hrôzy strašný pohľad; mať hrôzu v očiach byť veľmi preľaknutý, zdesený, hľadieť so strachom

hrôza2 cit. ▶ vyjadruje zdesenie, zhrozenie, obavu; syn. panebože, preboha: nenašiel som peňaženku, h.!; Tak teda ešte i toto! Hrôza! [Š. Letz]

-za/830667±655: adverbiá 1. st. 108→30
+31
−30
hrôza/108→30
+31
−30

-za/830667±655: interjekcie 7→50
+15
−16
hrôza/7→50
+15
−16

-za/830667±655 2.59: substantíva ž. N sg. 48817→48663
+462
−445
kríza/6699 analýza/5899
+224
−234
za/2877 próza/2568 hrôza/2116→2151
+16
−15
markíza/2125 kauza/1873 Tereza/1678 remíza/1458 hypotéza/1453 diagnóza/1154 burza/942→1022
+25
−28
prognóza/981 syntéza/816 pauza/760 za/742 slza/741 koza/530→633
+36
−38
(175/13032)

hrôza 1. p. strach 2. p. kopa 2 3. p. veľa


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrôza, -y, hrôz i hrúza, -y, hrúz ž.

1. veľký strach, zdesenie: s h-ou sa na niekoho pozerať, s h-ou si niečo uvedomovať, tŕpnuť h-ou, budiť h-u, od h-y mu vlasy na hlave vstávali (o veľkom strachu); h. sa ho zmocňuje začína sa veľmi báť; h. ho prešla (Bod.) veľmi sa naľakal; dieťa od h-y onemelo (Jégé) nemohlo povedať ani slovo;

2. strašná, hrozná vec, udalosť, utrpenie, nešťastie: h-y vojny, h-y otroctva; Báli sa, že zas nejaká hrôza bude sa tam robiť. (Kuk.)

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba: h. peňazí, h. ovocia; h. dreva; h. ľudí (Jes.); h. premárnenej energie (Bod.); napadlo snehu až hrôza veľmi veľa;

4. ako citoslovce vyjadruje zhrozenie, zdesenie, hrôzu: „Bodáky, hrôza!“ zavrešťali ženy. (Urb.)

hrôza [-ô-, -u-] ž
1. veľký strach, zdesenie: mam za to, že ho (Luthera) častokrate hruza a strach obkličily (CO 17. st); strach a hruza z neho gide (GŠ 1758); mladenci tvoji jsou v hrúze obklíčeni (ASL 1763); tak nas z weliku hruzu odpoly mrtwich ssikovaly (RUŽOMBEROK 1779); wsseckych hrůza obgala (PiA 1782); pri negmenssjm šustu hrauzi predessene oči po wssech stranach obracj (PT 1778)
2. čo vzbudzuje strach, strašná, hrozna vec, udalosť: ostrost hruozy muk, nic toto neny proti tim mukam, kteréž dusse trpěgj w očysscy (SPo 1690); ach, krestiane, pohnime se aspoň na tyto hruozj, (SK 1697); Gežjssy, tys od hruzy, strachu, take od nemocy chranil, branil (PoP 1723-24); utrapenj život hrauzi smrty dalece presissuge (PT 1796)
3. expr veľké množstvo, hromada, kopa: osmich Boczanou hruza snehu naramne prikvačila (BOCA 18. st)
P. atpn Fabiano Hroza (v Strečne 1519); Mikulassowy Hrozowy (TURANY 1604)


hrúza p. hrôza

Hrůza Hrůza
hrôza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hrôza
G (bez) hrôzy
D (k) hrôze
A (vidím) hrôzu
L (o) hrôze
I (s) hrôzou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hrôzy
G (bez) hrôz
D (k) hrôzam
A (vidím) hrôzy
L (o) hrôzach
I (s) hrôzami

Zvukové nahrávky niektorých slov

hrôzu do môjho srdca effroi dans mon coeur
hrôzy a odporu, ktorý d'horreur et de dégoût qui
mám hrôzu z inšpektorov j'ai horreur des inspecteurs
od vzrušenia a hrôzy d'émotion et d'horreur
od zúrivosti a hrôzy de rage et de terreur
tam odpor, hrôza a pohŕdanie dégoût, horreur et mépris
v celej svojej hrôze dans toute son horreur
výkrik hrôzy a súcitu cri de terreur et de pitié
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu