hosť -ťa pl. N -tia G hostí/hosťov m. 1. ▶ kto prišiel al. má prísť na návštevu (často na pozvanie); syn. návštevník: milý, vzácny h.; zahraničný h.; festivalový h.; čestný h. na slávnostnej akadémii; svadobní hostia; prišiel neohlásený h.; čakať hostí na večeru; uctiť si hosťa; privítať smútočných hostí; Pili vodku, určenú len pre vybraných hostí. [J. Tužinský]; Na dobrú polievku vždy nájdem hosťov, milá moja. [J. Podhradský] □ ako hosť účinkujúc na pozvanie mimo materskej scény, hosťujúc, pohostinsky, skr. a. h.
2. ▶ návštevník reštauračného, hotelového zariadenia, kúpeľov a pod., klient: stály, pravidelný h. kaviarne; hoteloví, kúpeľní, prázdninoví hostia; počet ubytovaných hostí; je denným hosťom v reštaurácii; zapísať sa do knihy hostí; Brávala kedysi na byt letných hostí, ktorí ju bezohľadne okrádali o pokoj v dome a o ovocie v záhrade. [K. Lazarová]; Personál neslúži hosťom, ale hostia sú tu pre personál? [Vč 1981]
3. iba pl. hostia šport. ▶ družstvo hrajúce na súperovom ihrisku: v prvom polčase hostia nevyužili tri strelecké príležitosti
◘ fraz. nevolaný/nezvaný/neželaný/nevítaný hosť a) zlodej b) udalosť, ktorá sa neočakávane stane ◘ parem. hosť do domu, Boh do domu hosťom treba preukazovať úctu; ryba a hosť na tretí deň smrdí al. hocaký vzácny hosť, za tri dni ho je dosť dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná
▷ hostka -ky -tiek ž.: si naša h.; hostky využili presilovku a zvýšili na 3:1