honvéd -a m. hist. vojak maď. domobrany za Rakúsko-Uhorska;
honvédsky príd.: h. pluk
honvéd -da pl. N -di m.
honvéd -da pl. N -di m. ⟨maď.⟩ hist. ▶ príslušník domobrany sformovanej v Uhorsku v revolučnom roku 1848; príslušník uhorskej kráľovskej domobrany v r. 1868 – 1918: uhorský h.; Honvédov sa nebál a pánov tobôž nie. [J. Tallo]; Honvédi majú vykrútené fúziská. [I. Habaj]
honvéd -a m. ‹maď›
1. hist. príslušník národnej gardy vzniknutej po vyhlásení konštitúcie r. 1848 v Uhorsku; (od r. 1876) vojak uhorskej domobrany
2. voj. (v súčasnosti) príslušník maď. pozemného vojska;
honvéd, -a m. vojak maďarskej domobrany (pešiak al. delostrelec) za býv. RakúskoUhorska;
honvédsky príd.: h-e pluky, h-a uniforma;
honvédstvo, -a str.
1. služba u honvédov, príslušnosť k honvédom: Medzi šibenicou a honvédstvom dali si vybrať Viliamovi Paulinymu. (Vlč.)
2. hromad. honvédi
honvéd m. (honvíd) 1. csl vojak maďarskej domobrany za Rakúsko-Uhorska: Tuná bou̯ jeden kušňier, pri honvídoch slúžiu̯ (Kraľovany DK); Daední od náz buli aj honvédi (Kameňany REV); Vón ból u tích honvídóv (Brezová p. Brad. MYJ); Ta služil u honvidoch (Klčov LVO) 2. zvol, priev jedlá huba, bot. kozák osikový (Leccinum aurantiacum): honvíd (Zvol. Slatina ZVO); honvíd (Prievidza)