Hont -tu m.
Hont -tu m. ▶ územný celok v juhozápadnej časti stredného Slovenska (samostatný administratívny celok do r. 1922), (v minulosti) časť Hontianskej župy na území Uhorska: stredoveké banícke osídlenie Hontu; tradičná kultúra Hontu; pochádzať z Hontu; Do Malohontu a Gemera nezamierim inak ako krížom cez rodný Hont, zvedavý zakaždým, čo tam robia ľudia... a rovnako moje agáty. [L. Ballek] ▷ Honťan -na pl. N -nia m.; Hontianka -ky -nok ž.
Hont, -u m. kraj južne od Zvolena;
Honťan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ Hontu; kto pochádza z Hontu;
Hontianka, -y, -nok ž.;
hontiansky, star. i hontský príd.: hist. Hontianska župa jedna zo slovenských žúp v býv. Rakúsko-Uhorsku
hont m. 1. záh uzlové drevo, ktoré sa ťažko rúbe: Nevím, co si počneš s tima hontama? (Jablonové MAL) 2. myj stena z brván zamazaná blatom miesto vakovky: hont (St. Turá NMV) 3. drúk medzi koňmi v maštali: hont (St. Turá NMV) 4. záh obyč. mn. č. podlaha v maštali, na ktorej stojí statok, mostiny: honti (Koválov SEN) 5. väčšie množstvo niečoho; riadny kus: Naša babička mi odrezali poránní hont slanini (Bzince p. Jav. NMV)