hodža hodžu pl. N hodžovia m.
hodža hodžu pl. N hodžovia m. ⟨tur. ‹ perz.⟩ ▶ titul moslimov s vyšším postavením (duchovných, vzdelancov): turecký h.; modlitba hodžov nad hrobom
hodža -u m. ‹tur› (v islamskom prostredí) moslimský kňaz al. všeobecne vzdelanec (napr. aj učiteľ)
hodža, -u, mn. č. -ovia m. mohamedánsky kňaz
hodža m tur mohamedánsky kňaz: panna mophtiho navédla, bi ho za hodšu prijal (BR 1785)