hnus -u m. veľký odpor, ošklivosť, zhnusenie: cítiť h., striasť sa od h-u;
pren. hovor. pejor. odporný čin: to je h.
hnus -su pl. N -sy m.
hnus -su m. 1. ▶ krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, ošklivým; syn. zhnusenie, odpor: neprekonateľný h.; mať pocit hnusu; vzbudzovať h.; striasť sa od hnusu; s hnusom sa odvrátiť; K tomu slovíčku premáha odpor, veľký nepríjemný hnus. [A. Bednár] 2. hovor. pejor. ▶ odporná, hnusná záležitosť; syn. špinavosť: to je h.; Takéto ohováračky: úplný hnus! [Vč 1973] 3. expr. ▶ niečo špinavé; syn. špina: zmyť zo seba h.; hnusu nám tu narobia
hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosť • zhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosť • odpor: premôcť odpor • nechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu
2. p. podlosť
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
hnus, -u m. krajne nepríjemný pocit, vyvolaný niečím ošklivým, protivným, odporným; ošklivosť, odpor najvyššieho stupňa: striasť sa od h-u, s h-om sa odvrátiť
● hovor. expr. to je h. hnusné, hnusná, nepríjemná vec, záležitosť
hnus m. 1. or, priev, gem, trenč ošklivosť, silný pocit odporu voči niečomu ošklivému: Ve to bou̯ hnus sa na to pozrieť (Zuberec TRS); To je už hnus, ša robíš (Rochovce ROŽ); Z hnusom som ottál išla preč (Lapáš NIT) 2. strsl pejor. nečistota, špina: Tam bolo hnusu plná cesta (St. Hory BB); U_zaz narobiľi tu té sľiepki plno hnusu (Ležiachov MAR)