história -ie ž.
1. veda o dejinách, dejepis: slovenská h., literárna h.
2. minulosť, dejiny: h. národa, jazyka, h. Bratislavy
3. príbeh, udalosť, historka: rodinná h.; známa, stará h. známe veci; zamotaná h. nejasná vec
● vojsť do h-ie presláviť sa
história -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ dejinný proces, vývoj; súhrn minulých udalostí určitého celku; syn. dejiny, minulosť: bohatá h. národa, krajiny; h. umenia, kultúry; h. slovenského jazyka; znalec motoristickej histórie; h. súťaže siaha do roku 1965; mapovať históriu južného Spiša; prekrúcať históriu; spoznávať, odkrývať slávnu históriu mesta; sprievodca nám priblížil storočnú históriu fabriky; Ako všetko na svete, aj pustota v sade má svoju históriu. [J. Patarák]; Nič neprezrádzalo, že je to azda najslávnejšie operné divadlo, nič nenaznačovalo, že sa tu písala história talianskej opery. [LT 1998]; pren. stará budova dýcha históriou 2. ▶ vedná disciplína skúmajúca, opisujúca vývoj spoločnosti, prírody al. určitého celku, veda o dejinách, historiografia, dejepis; študijný smer zaoberajúci sa dejinami: seminár z histórie novoveku; prednášať slovenskú históriu; študovať literárnu históriu; katedra histórie □ hist., etnogr. orálna história rozprávania zo života, spomienkové, autobiografické rozprávania; geod. história máp a) súhrn poznatkov o minulosti máp b) vývoj máp, ich tvorba a používanie od najstarších čias až po súčasnosť 3. ▶ životné príbehy, osudy al. jednotlivá udalosť, príbeh; syn. historka: rodinná h.; stará, známa, zaprášená h. známe veci; bola to romantická h.; rozprávať zamotanú, smutnú, trápnu históriu; Mišo mával nielen histórie so ženami, mával aj záchvaty radikalizmu. [K. Lazarová]; Poznám tú históriu, dal si si poistiť humno a podpálil si ho. [M. Krno] 4. ▶ priebeh nejakej udalosti: So značnou dávkou nudnej deskripcie maľuje autor krvavú históriu vraždy. [KŽ 1966]; Vyrozprával síce celú históriu, ale nemohol predložiť ani jeden dôkaz. [Ľ. Jurík] ◘ fraz. história sa opakuje konštatovanie v situácii, keď sa zopakuje niečo, čo sa už raz stalo; publ. prepísať históriu uskutočniť veľmi významný čin al. objav (v určitej oblasti); to bude/to by bola dlhá história to by bolo treba dlho rozprávať, vysvetľovať; to je [už] história to je minulosť; to je už iná história to je už niečo iné; to [už] patrí do histórie/histórii to je prekonané; vojsť/vstúpiť/zapísať sa do histórie presláviť sa
história -ie ž. ‹g›
1. dejiny, dejinný vývoj, súhrn minulých udalostí nejakého celku; opísanie týchto dejov: h. národa; h. mesta; slávna h.
● to je už h., to už patrí h-ii al. do h-ie je už prekonané; vojsť do h-ie presláviť sa
2. veda o dejinách, o vývoji spoločnosti a prírody, dejepis: svetová h.; literárna h.
3. životné príbehy, osudy al. jednotlivá udalosť, príbeh: rodinná h.; známa h.; to je stará h. vec, záležitosť
dejiny súhrn minulých dejov, udalostí; vývin niečoho • história: dejiny, história jazyka, literatúry, vedy • minulosť: kultúrna minulosť národa
história 1. vedný odbor skúmajúci dejiny • dejepis: prednášať na univerzite históriu, dejepis • dejepisectvo • historiografia
2. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho • dejiny: história, dejiny štátu, jazyka • minulosť: dávna minulosť národa
3. p. príhoda
príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!
história, -ie ž.
1. veda o minulosti, o vývoji spoločnosti a prírody, dejepis;
2. súhrn dejov v minulosti, minulosť, dejiny niečoho: h. staroveku, stredoveku; h. národa, krajiny; h. umenia, vedy, jazyka, kultúry; mesto bohaté na h-iu; zastar. literárna h. dejiny literatúry
● niečo (už) patrí do h-ie nie je aktuálne;
3. hovor. príbeh, príhoda, udalosť, vec: obyčajná h. všedný príbeh; stará h. známa vec; ťažká, zamotaná h. nejasná, ťažko riešiteľná vec; urobiť koniec celej h-ii skončiť nemilú vec, záležitosť
história ž. strsl, zsl príbeh, udalosť, historka: To je uš stará histórija (Rim. Sobota); Peknú históriju zme o ťebe počuli (Bošáca TRČ)
história ž gr/lat 1. dejiny, kronika: co pripomina Paulus Seriuta w sweg hystorij Tridentini conc. (WO 1670); tato hystoria nacházj se zpsana w klásstery nassem w městě Trudnopolis (SPo 1690); wsselike krestianske i cirkewny historij swedectwy widawagj (SK 1697); w historiach aneb kronikach (MS 1758); král perský Cýrus podlé geho chwály w hystoryách we wsseckém swém wogsku gedneho každého wogáka znal (DK 1778) 2. príbehy, príhody, udalosti (z minulosti): budem spievati historiu Heleny, čo Paris miloval (ASL 1603-04); w historii o umucženi, smrti a smrtwichwstani Pana (TC 1631); z hystórie syna márnotratného (BlR 18. st); historický príd dejepisný: z hystoryckych pysen (ŠV 1675); w knihach historickych (SP 1696); podle spisowateluw hystorickich (MS 1758); po h-y prísl: historice: po hystoricky (KS 1763)