Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hasič -a m. príslušník protipožiarneho utvaru, požiarnik;

hasička -y -čiek ž.;

hasičský príd.: h. zbor, h-á zábava;

hasičstvo -a s.

hasič -ča pl. N -či m.

hasič -ča pl. N -či m. ▶ príslušník hasičského a záchranného zboru vycvičený na zdolávanie požiarov a vykonávanie záchranných prác pri živelných pohromách, haváriách a dopravných nehodách; syn. požiarnik: dobrovoľný, profesionálny h.; veliteľ hasičov; náročná práca hasiča; boj hasičov s lesnými požiarmi; pohotový zásah hasičov; nahlásiť požiar hasičom; privolať hasičov; hasiči odstraňovali popadané stromy ▷ hasička -ky -čiek ž.: súťažiť bude aj desaťčlenné družstvo hasičiek

hasič, -a m. kto hasí požiar, novšie požiarnik: dobrovoľný h. člen požiarneho sboru;

hasička, -y, -čiek ž.;

hasičský príd.: h. rebrík, h-á striekačka; h-á uniforma, h. sbor;

hasičstvo, -a str.

1. hromad. hasiči: miestne h.;

2. hasičská činnosť

hasič m. csl kto hasí oheň, požiarnik: A hasiči maľi doz_roboti, abi sa̋ ňechiťili aj humná (Veličná DK); Hasiči potom rostrhaľi šingľia, abi sa ňechiťiľi ďalšie domi (Laskomerské BB); Mámo aj hasišó (Kameňany REV); A prišli tam hasičé ze sikálom, no začali teda síkat vodu (Kostolné MYJ); Haśiče raz-dva priľeceľi ze śikafku (Dl. Lúka BAR); hasičský príd.: Už mámo aj hasickia šeti (Kameňany REV); Zišieu̯ bi sa hasickí rebrík (Likavka RUŽ); haśicka buda (Sedlice PRE)

hasič, hasiteľ m kto hasí oheň: exstinctor: hasyč; exstinctor: hasytel (PD 18. st)